Karl Marx
Karol Marx
Zakladateľ vedeckého socializmu. Viac ako tretina ľudstva žije dnes v štátoch,
ktorých vlády akceptujú isté princípy marxizmu, resp. aspoň donedávna sa ich
viac alebo menej dôsledne pridržiavali. Žiadny iný novoveký mysliteľ neovplyvnil
svojimi náhľadmi priebeh svetodejinných premien tak markantne, ako to dokázal
Karol Marx ( 1818 – 1883 ). Jeho filozofia dejín tvrdí, že idey nedeterminujú
spoločenské bytie, ale že ekonomické podmienky nachádzajú svoj odraz v duchovnej
orientácii človeka i celej spoločnosti. Celé doterajšie dejiny spoločnosti sú
dejinami triednych bojov. Jenny von Westphalen ako Marxova nevesta. S touto
trevírskou kráľovnou plesov sa Marx ešte ako študent zasnúbil a roku 1843 sa s
ňou oženil. Pochádzala z váženej rodiny, jej brat Otto Wilhem sa stal pruským
ministrom. Dva roky po skončení štúdia, teda roku 1843, odišiel Marx do Paríža a
spolupracoval na Nemecko – francúzskych ročenkách. Až tu nastal jeho plný
príklon ku komunizmu, spojený s presvedčením, že sa musí opierať o dôsledne
rozpracovanú filozofiu. Mladý manželský pár dostal vtedy ubytovanie na rue
Vaneau. Častým hosťom mladých manželov v ich parížskom byte býval básnik
Heinrich Heine. Karol Marx sa narodil 5. mája 1818 v Trevíri. Celé generácie
predkov jeho rodičov boli rabíni. Marx navštevoval jezuitské gymnázium v
Trevíri. Potom v rokoch 1835 – 1841 študoval v Bonne a Berlíne právo, filozofiu
a dejiny. Spočiatku zaberali Marxovi veľa času jeho básnické pokusy. Roku 1836
sa zasnúbil s Jenny von Westphalen, o štyri roky staršou dcérou tajného štátneho
radcu. Od svojej rodiny sa Marx odpútal. Intenzívne sa venoval najmä
filozofickému štúdiu, roku 1841 ho ukončil v Jene a bol promovaný za doktora
filozofie. Istý čas viedol Rýnske noviny. Až potom, keď z nich odišiel kvôli
cenzúre, nastal jeho rozhodujúci príklon ku komunistickým ideám. Podľa jeho
názoru bolo potrebné, aby tieto idey boli podložené hlbšie rozpracovanou
filozofiou. Roku 1843 sa oženil s Jenny a na jeseň toho istého roku odišiel do
Paríža ako pracovník Nemecko – francúzskych ročeniek. Jeho najvýznamnejším
dielom tých čias boli Ekonomicko – filozofické rukopisy.
Zoznámil sa s Heinrichom Heinem, najmä však s Fridrichom Engelsom, ktorý sa stal
jeho celoživotným priateľom. Roku 1845 bol z Paríža vypovedaný, odišiel do
Bruselu, kde zostal až do roku 1848. V tomto revolučnom roku ho nová francúzska
vláda povolala nazad do Paríža. Už v apríli bol však s Engelsom v Kolíne a
založil tu Nové rýnske noviny. V máji 1849 bol odtiaľto vypovedaný a vrátil sa
nazad do Paríža. Keďže teraz už nebol vítaný ani tam a mal byť presunutý do
Bretónska, odišiel do Londýna. Pracoval pre viacero novín, venoval sa najmä
ekonomickým pojednaniam, najmä Kapitálu.