Karl Liebknecht

Karl Liebknecht

Karl Liebknecht, predstaviteľ nemeckého a medzinárodného robotníckeho hnutia, sa narodil 13.8.1871 v Lipsku. Od roku 1899 pôsobil ako právnik v Berlíne a o rok neskôr vstúpil do Sociálne demokratickej strany Nemecka (SPD). V rokoch 1908-16 bol poslancom pruského snemu a v rokoch 1912-16 poslancom Ríšskeho snemu.
V roku 1907 spoluzakladal Socialistickú internacionálu mládeže. Vystúpením proti militarizmu a nebezpečia vojny, za zavedenia všeobecného volebného práva v Prusku a rozšírenia demokratických práv prispel k formovaniu revolučnej ľavice. Za protimilitaristickú agitáciu bol odsúdený na jeden a pol roka väzenia.
V decembri 1914 ako jediný zástupca svojej strany hlasoval proti vojenským úverom. Bol presvedčený, že nebolo možné zabrániť vojne resp. ukončiť ju medzinárodnou solidarizáciou robotníckej triedy a masovými stávkami. V únoru 1915 bol odvedený do armády. Kvôli svojmu kritickému postoju bol 1916 z SPD vylúčený. Spoločne s Rosou Luxemburgovou organizoval skupinu "Internationale" (neskôr Spartakovov zväz).
V rokoch 1916-18 bol väznený kvôli účasti na rôznych protivojnových demonštráciách. Podieľal sa na prípravách a organizácii novembrovej revolúcie. 9.11.1918 vyhlásil na berlínskom zámku "Slobodnú socialistickú republiku", ktorá mala byť republikou rád.
30.12.1918 sa podieľal na založení Komunistickej strany Nemecka. Po lednovém ľudovom povstaní, ktoré organizovala KSN, bol 15.1.1919 spoločne s Rosou Luxemburgovou zavraždený skupinou dôstojníkov Freikorpsu.