Klement Gottwald
Klement Gottwald
Klement Gottwald sa narodil vo Vyškov-Dedice dňa 23.11.1896. Navštevoval ľudovú školu vo Vyškove, Hošticiach a vo Viedni, kde sa roku 1910-14 učil za stolára. V rokoch 1914 až 1915 pracoval ako stolár v Lipníku nad Bečvou. V roku 1915 v Hraniciach, 1920-21 v Novom Rousínove, 1921-22 bol redaktorom v Banskej Bystrici, 1922-24 na Vrútkach, 1924-26 v Ostrave, 1926-29 bol agitačno-propagačný komisár. Od 1929 až do roku 1938 bol generálnym tajomníkom ÚV KSČ, od 1945 predseda KSČ, 1945-46 podpredseda, 1946-48 predseda čs. vlády, 1948-53 prvý robotnícky prezident ČSR.
Do roku 1905 bol vychovávaný u obuvníka Beslezenou, 1905-1908 žil s matkou v jej novej rodine, potom u manžela matkinej sestry H. Krušinu vo Viedni. S výborným prospechom skončil aj učňovskú školu. Vo Viedni sa prostredníctvom Dělníckych listov po prvý raz dostal do styku s organizovaným rev. Robotníckym hnutím. Zúčastňoval sa na schôdzach soc. Demokratickej mládeže a pracoval v RTJ, postupne sa zoznamoval s myšlienkami socializmu. Zážitky z 1 sv. vojny prehĺbili jeho odpor voči existujúcemu spoločenskému zriadeniu. V roku 1920 sa v Novom Rousínove stal tajomníkom organizácie marxistickej ľavice a členom miestneho výboru odborov. Po založení KSČ sa stal jej prvým členom v oblasti, kde žil.
Politickou aktivitou sa postupne prepracoval medzi vedúcich predstaviteľov KSČ na Slovensku i v celoštátnom meradle. Po príchode do Prahy sa venoval hlavne teoretickej, ideologickej a propagandistickej práci. Bol známym bojovníkom proti oportunistom a revizionistom v strane s ktorými ukončil zápas až po V. zjazde KSČ, kde bola dokončená očista strany. Od roku 1928 bol poslancom ČSR. V parlamente odhaľoval plány zahraničného ale i domáceho fašistického hnutia. Bojoval za bližšie spojenectvo s ZSSR v boji proti fašizmu. Vytýčil heslo „pri Madride sa bojuje i o Prahu“.
Po zákaze KSČ odišiel do Moskvy, aby odtiaľ riadil domáci odboj. Podieľal sa na príprave SNP. Osobitne ťažký zápas zviedol s Benešom a jeho stúpencami v otázke samobytnosti slovenského národa a kompetencií SNR. V oslobodenej republike sa KSČ pod jeho vedením stala hlavnou iniciátorkou národnej a demokratickej revolúcie najmä potom, keď sa po víťazných parlamentných voľbách v r. 1946 stal predsedom vlády. Februárové víťazstvo čs. ľudu otvorilo budovanie socialistickej spoločnosti. Na čele strany koncipoval strategické i taktické úlohy pri tvorbe jej základov a jej rozvoji.
Zomrel 14.03. 1953 v Prahe.