Slovník cudzích slov

Čerpané zo - Slovník cudzích slov (Tatran - Bratislava 1953), Slovník cudzích slov (Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava 1970)

Akčný (lat.) – Založený na akcii, smerujúci k akcii.

Anarchizmus (gr.) – Je maloburžoázne hnutie, nepriateľské marxizmu, charakteristickým znakom ktorého je odmietanie akéhokoľvek štátu, organizovaného politického boja, proletárskej disciplíny a vedúcej úlohy proletárskej strany. Hlavní teoretici : P.J. Proudhon (1809-1865), M Bakunin (1814-1876), P. Kropotkin (1842-1921). „Svetonázor anarchistov je naruby prevrátený buržoázny svetonázor. Ich individualistické teórie, ich individualistický ideál sú v priamom rozpore so socializmom.“ (Lenin)

Ateizmus (gr. a + theos) – Odmietanie existencie boha a akýchkoľvek nadprirodzených síl, odmietanie akýchkoľvek náboženských vierovyznaní. Dôsledný ateizmus je vedecky zdôvodnený dialektickým a historickým materializmom, svetonázorom marxisticko – leninskej strany.

Buržoázia (fr.) – Za feudalizmu pôvodné pomenovanie mešťanov. Dnes : vládnuca trieda v kapitalistickej spoločnosti, vlastniaca výrobné prostriedky a žijúca z kapitalistického dôchodku, ktorého prameňom je vykorisťovanie námedznej práce. Buržoázia je najreakčnejšou triedou dnešnej spoločnosti.

Demagógia (gr.) – Spôsob klamania, zavádzania politicky zaostalých ľudových más všemožnými vábivými sľubmi. 

Demokracia (gr. demos - ľud, kratos - vláda) – Ľudovláda, politické zriadenie, pri ktorom moc prislúcha ľudu.

Demokratický centralizmus (lat.) – Hlavný princíp organizačnej štruktúry komunistických strán, znamenajúci voliteľnosť všetkých vedúcich orgánov zdola nahor, pravidelnú zodpovednosť straníckych orgánov pred ich straníckymi organizáciami, prísnu stranícku disciplínu a podriadenosť menšiny väčšine.

Dialektický materializmus (gr. + lat.) – Svetonázor marxisticko – leninskej strany, vybudovaný Marxom, Engelsom  a rozvitý Leninom a Stalinom. „Nazýva sa dialektickým materializmom preto, lebo hľadisko, s ktorého skúma prírodné javy, jeho metóda skúmania prírodných javov, jeho metóda poznávania týchto javov je dialektická, kým jeho vysvetľovanie prírodných javov, jeho teória je materialistická“. (Stalin) Vznik dialektického materializmu otvoril novú éru vo vývine filozofického myslenia.

Diktatúra proletariátu (lat.) – Štátna moc proletariátu, ustanovená revolučným zvrhnutím moci buržoázie a rozbitím buržoázneho štátneho aparátu. „Diktatúra proletariátu je úporný boj, krvavý aj nekrvavý, násilný aj nenásilný, vojenský aj hospodársky, pedagogický aj administratívny, proti silám a tradíciám starej spoločnosti. „ (Lenin)

Dogmatizmus (gr.) – Nekritické myslenie opierajúce sa o dogmy. Dogmatizmus je príznačný pre rôzne náboženstvá. Bráni to, čo odumiera. Marxizmu – leninizmu je dogmatizmus cudzí.

Feudalizmus (lat.) – Spoločensko-hospodárska formácia. Vo feudalizme základom výrobných vzťahov je feudálovo vlastníctvo výrobných prostriedkov a jeho neúplné vlastníctvo nad človekom, ktorý pracuje vo výrobe – nad nevoľníkom, ktorého feudálny pán už nesmie zabiť, ktorého však môže predať alebo kúpiť. Feudálny pán vykorisťoval poddaného sedliaka.

Imperializmus (lat.) – Najvyššie a posledné štádium kapitalizmu, do ktorého vstúpil kapitalizmus koncom 19 a začiatkom 20 storočia. Imperializmus je monopolistický, zahnívajúci, umierajúci kapitalizmus, predvečer svetovej socialistickej revolúcie. Lenin odhalil a poukázal na jeho päť základných znakov : 1. Koncentrácia výroby a kapitálu dosiahla taký stupeň svojho rozvoja, že sa na jej základe vytvorili monopoly s rozhodujúcou úlohou. 2. Splynutie bankového kapitálu s priemyselným kapitálom a na tomto základe vytvorenie „finančného kapitálu“, finančnej oligarchie. 3. Vývoz kapitálu, na rozdiel od vývozu tovaru nadobúda veľký význam. 4. Utvárajú sa medzinárodné monopolistické zväzky kapitalistov. 5. Územné rozdelenie sveta je dokončené.

Kapitalizmus (lat.) – Spoločenské zriadenie, v ktorom základom výrobných vzťahov je súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, používané na vykorisťovanie námedzných robotníkov donútených predávať svoju prácu, ktorá sa stáva tovarom. Kapitalizmus vystriedal feudalizmus, začal sa už v lone feudalizmu, v západnej Európe 16 storočia. Prvé zárodky kapitalistickej výroby  boli už v 14 a 15 st. Kapitalizmus mal pokrokovú úlohu vo vývine spoločnosti za určitého dejinného obdobia. Technika výroby vykonala väčší pokrok než vo všetkých predchádzajúcich obdobiach spolu. Avšak kapitalizmus obracia všetky vymoženosti proti robotníkom a využíva ich na stupňovanie vykorisťovania. Neoddeliteľným spoločníkom kapitalizmu je nezamestnanosť.

Komunizmus (lat.) – Spoločenská sústava, ktorá vymení kapitalizmus na základe víťazstva proletárskej revolúcie a ustanovenia diktatúry proletariátu, na základe víťaznej socialistickej výstavby pod vedením komunistickej strany. Komunizmus je najvyššia forma ľudskej spoločnosti, v ktorej niet vykorisťovania človeka človekom, výrobné prostriedky sú spoločenským vlastníctvom a výrobné vzťahy sú v plnom súlade so stavom výrobných síl. Za komunizmu bude odstránené proletárstvo a námedzná práca, ktorá je „podobne ako otroctvo a nevoľníctvo len prechodnou a nižšou formou, pod určenou ustúpiť združenej práci, vládnucej svojim nástrojom ochotnou rukou, s jasnou hlavou a srdcom plným radosti.“ (Marx)

Oportunizmus (lat.) – Prispôsobovanie sa, ústupčivosť, bezzásadovosť. Oportunizmus v robotníckom hnutí je politikou prispôsobovania sa a podriaďovania triednych záujmov proletariátu záujmom buržoázie, politikou ústupčivosti a spolupráce s ňou.

Proletár (lat.) – V kapitalistickej spoločnosti námedzný robotník, pozbavený výrobných prostriedkov, človek patriaci k proletariátu.

Revizionizmus (lat.) – Proti marxistický smer v robotníckom hnutí, usilujúci sa prekrútiť, okyptiť a poraziť marxizmus revíziou a popieraním jeho základných poučiek a ich zamenením za nevedecké a nerevolučné teórie. Revizionizmus žiada aby sa proletariát vzdal diktatúry proletariátu.

Revolúcia (fr.) – Ostrý prechod skokom z jedného stavu, z jednej kvality do druhej. Najvýznamnejšia etapa v spoločenskom vývine, prelomové obdobie v živote spoločnosti a štátu.

Socializmus (lat.) – Nové spoločenské zriadenie, ktoré vzniklo v dôsledku zvrhnutia buržoázneho panstva a uskutočnenia proletárskej revolúcie a diktatúry proletariátu. Socializmus je prvou epochou komunizmu a jeho podstatnou zásadou je : „Od každého podľa jeho schopností, každému podľa jeho zásluh.“ V socializme prestane vykorisťovanie človeka človekom, súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, uskutoční sa kolektívne spoločenské vlastníctvo a zlikvidujú sa vykorisťovateľské triedy.

Sociálna demokracia (lat. + gr.) – Politický smer v robotníckom hnutí, sformovaný v sociál demokratických stranách, ktoré vstúpili do II. Internacionály. V roku 1869 v Eisenachu, na celonemeckom zjazde robotníkov utvorili V. Liebknecht a A. Bebel „Všeobecný nemecký sociál demokratický zväz“, z ktorého sa po spojení s lassalovcami r. 1889 sa založila II. Internacionála. Roku 1898 sa konal prvý zjazd Ruskej sociál demokratickej robotníckej strany. V Čechách vznikla robotnícka sociál - demokratická strana v roku 1878. Na Slovensku sa zišiel prvý zjazd sociálnej demokracie pod vplyvom prvej ruskej revolúcie v r. 1905. V prvom období svojej činnosti mali soc. demokrati kladnú úlohu v rozširovaní myšlienok socializmu. Za prvej svetovej vojny sociálno-demokratické strany zradili proletariát pod vplyvom oportunizmu a otvorene prešli na stranu vlastnej buržoázie.