Slovenské národné povstanie - SNP

  Dňa 29. augusta si pripomíname výročie Slovenského národného povstania /SNP/. V tomto článku by som chcel aspoň stručne zachytiť oné udalosti z našich slávnych dejín na ktoré môžeme byť právom hrdí a na ktoré sa v dnešnej dobe akosi pozabúda. Novodobá kapitalistická propaganda ak aj spomenie SNP, úmyselne zabúda v tejto súvislosti spomenúť Komunistickú stranu, bez ktorej by sa tento akt odporu voči fašistickej nadvláde sotva udial.

Situácia na Slovensku pred vypuknutím SNP
  Takže tu je stručný prehľad udalostí nášho národa, ktorý svojou účasťou v protifašistickom odboji tiež prispel k pádu nacistického Nemecka a zaradil sa medzi víťazov 2. svetovej vojny. Prenesme sa do roku 1944. Tento rok sa nesie na Slovensku v znamení rastúceho odporu voči Nemecku. Skutočná podpora Nemeckej politiky a nacizmu sa na Slovensku neuchytila nikdy. To aj napriek tomu, že Slovenská vláda vyvíjala na obyvateľstvo nemalú a nie lacnú mediálnu kampaň okorenenú nacionalizmom a náboženským fanatizmom. Z frontu sa vracali slovenský vojaci a rozprávali o zverstvách páchané Wermachtom na bratskom Ruskom národe. Okrem toho spomínali aj množstvo dezertácií svojich kamarátov na stranu partizánov či Červenej armády. Slovensko, ako verný a poslušný satelit Nemecka malo na východnom fronte nasadené 2 divízie a to rýchlu a zaisťovaciu. Obe čítali spolu okolo 17 000 mužov. Kým v roku 1942 bolo hlásených oficiálnou štatistikou Slovenskej armády 82 dezercií, roku 1943 to bolo 550. Tieto štatistiky zverejnené Slovenskou bábkovou vládou však mali ďaleko od reality, nakoľko po dezertácii kpt. J. Nálepku zo zaisťovacej divízie bola pod jeho velením utvorená v oblasti samostatná skupina zo slovenských prebehlíkov čítajúca takmer 1000 mužov. Čo sa týka rýchlej divízie nasadenej priamo na fronte, tak v októbri roku 1943 dezertovalo pri Melipolite viac ako 2000 vojakov a dôstojníkov. Nemci považujú Slovákov za nespoľahlivých do takej miery, že obe divízie pretransformujú na technické a do konca vojny sú využívané výhradne k opevňovacím prácam.

Partizáni stupňujú svoje útoky
  Partizánsky odboj v roku 1944 stúpa natoľko, že Nemecký veľvyslanec na Slovensku Ludin, ktorý ešte pred nedávnom posielal do ríše uspokojivé správy o tom, že partizánsky odboj či iné sabotérske akcie na Slovensku takmer neexistujú je v roku 1944 nútený konštatovať pravý opak. Požaduje vyslanie nemeckých jednotiek na územie Slovenska na boj proti partizánom s ktorými si Slovenská armáda nedokáže a ani nechce poradiť. Vo svojej správe konštatuje, že partizáni majú podporu nielen u civilného obyvateľstva, ale i u Slovenskej armády.

Príprava SNP
  Nemecká rozviedka, ktorá má svojich schopných ľudí v každej divízii zachytáva čoraz silnejúce protinemecké nálady, ako u mužstva Slovenskej armády, tak u dôstojníkov, ktorí sa pripravujú na všeobecné povstanie proti Nemcom. Prípravy na povstanie trvajú od roku 1943 kedy bola pod vedením Komunistickej strany ustanovená ilegálna Slovenská národná rada, ktorá mala na starosti pripraviť odboj proti Slovenskej bábkovej vláde. Partizánske aktivity sú v lete natoľko intenzívne, že dňa 12. augusta vyhlasuje Slovenská vláda stanné pravo na celom území Slovenska. Aj napriek tomu, že povstanie nieje ešte na 100% pripravené, udalosti naberajú rýchly spád. Dňa 28. augusta v Turčianskom sv. Martine sa pokúsila skupina partizánov odzbrojiť a zajať Nemeckú vojenskú misiu, zloženú z niekoľkých dôstojníkov. Nakoľko Nemci kladú tuhý odpor, sú do posledného postrieľaní. V ten istý deň sa partizánom podarilo zlikvidovať pri Vrútkach oddiel nemeckej poľnej polície. Nemci vysielajú na jej záchranu ďalších 40 vojakov, no čaká ich rovnaký osud. Pri tejto akcii partizánom pomáhajú i 4 tanky z Martinskej posádky.

SNP prepuká v plnej sile
  Nemci reagujú a okamžite vysielajú na Slovensko trestné jednotky do priestoru Ružomberok – Žilina – Martin - Zvolen už na druhý deň ráno 29. augusta nariaďuje veliteľ žilinskej posádky mjr. Dobrovodský zahájiť aktívnu obranu proti postupujúcim Nemeckým jednotkám. SNP oficiálne začína 29.ugusta o 20.00 hod., keď bol vydaný rozkaz na mobilizáciu zálohových ročníkov. 30. augusta zvoláva plukovník Golián poradu všetkých dôstojníkov a oznamuje im, že ododnes je Slovensko vo vojne s Nemeckom, že všetky slovenské jednotky sa považujú za Československé. Toho istého dňa bolo nariadené skupine armád Henrici odzbrojiť východoslovenskú armádu, ktorá bola rozmiestnená pri kľúčovom priesmyku Dukla. Vojaci sú odzbrojení a transportovaní do nemeckého zajatia v tábore Falingobosch. Len zlomku vojakov sa podarí uprchnúť a pridať sa k východoslovenským partizánom, alebo sa dostať na povstalcami ovládané územie. Pre 17 000 vojakov a 100 dôstojníkov východoslovenskej armády, ktorí mali za úlohu otvoriť Červenej armáde Dukliansky priesmyk sa vojna skončila v neľudských podmienkach zajateckého tábora.

Sila povstalcov
  Povstalecké územie je na východe ohraničené líniou Levoča - Spišská Nová Ves - Dobšiná, na západe Žilina -Bánovce nad Bebravou. Na severe a juhu dosahovalo hranice bývalého Slovenského štátu. Toto územie má približnú rozlohu 20 000 km2, žije na ňom okolo 1,7 milióna obyvateľov. Slovenskej vláde zostalo verných len 9 000 vojakov na zostávajúcich územiach. Približne 18 000 vojakov z povstaleckých jednotiek tvorilo jadro I. Československej armády, k nim sa pripojilo ďalších 29 000 záložníkov a neskôr i 2 860 mužov z 2. Paradesantnej brigády Československého zboru, ktorí boli dopravení zo Sovietskeho zväzu letecky. K tejto sile treba prirátať ešte veľmi dobre zásobovaných partizánov. O ich počte sa však údaje rozchádzajú a to hlavne preto, že mnohé operovali mimo povstaleckých území a navyše ich stavy neustále kolísali. Na jedinom čísle sa plne údaje zhodnú a to, že na konci povstania sa ich počet odhaduje na približne 12 000 mužov.

Priebeh bojov
  Celkovo môžeme priebeh bojov zhrnúť do dvoch fáz. Prvá fáza sú útoky nemeckých skupín uskutočnené zo severozápadu na oblasť Žilina - Turiec, ďalej útoky z Poľska na severovýchodné územia Spiša a Liptova, spojené s útokmi z juhozápadu v smere na Topoľčany. Druhá fáza bojov sa nesie v znamení všeobecnej nemeckej ofenzívy z dobytých území cieľom je srdce povstania Banská Bystrica.

Prvé boje na severozápade
  Vypukajú už 29. augusta na prístupových trasách k Žiline. Mjr. Dobrodovský kladie odpor asi s tisíckou mužov a 5 tankami postupujúcej nemeckej skupine von Ohlenova čítajúcej okolo 3 tisíc mužov a 17 tankov Pz IV, ktoré výrazne prevyšujú slovenské tanky LT-38. Povstalci sa uchytili pri Strečne, kde im prišli na pomoc dve partizánske jednotky v sile približne 500 - 600 mužov. 31.8. Nemci začínajú tvrdý útok so všetkým čo majú k dispozícii. 2 nemecké tanky sú poškodené a 2 zničené no aj napriek tvrdej a úspešnej obrane, sú povstalci nútení k ústupu po tom čo fašisti obsadzujú výšiny na pravom brehu Váhu a dostávajú sa do obchvatu. Partizáni nadporučíka Veličku, ktorí mali tieto strategické výšiny brániť ich ani len neobsadili. Ďalšia obranná línia po ústupe vzniká na línii Grúň - Košariská - Jánošíkovo - Panošina. Povstalci sa opevňujú a dostávajú aj nové posily delostrelectva a pechoty. 2.9. Nemci posilnení ďalšími 7 tankami obnovujú útok, no sú odrazení. Povstalcom sa darí dokonca i protiútok no strácajú v ňom všetky 4 tanky, ktoré mali k dispozícii. Nemcom prichádzajú na pomoc bombardéry štuky – Ju. 8.7. Postupne sa im darí ničiť všetky palebné postavenia delostreleckých batérii. Po dvoch dňoch tuhých bojov a masívneho bombardovania dňa 4.9. jadro nemeckej skupiny zaútočilo na Vrútky zatiaľ čo krídla obchádzali mesto po výšinách. Obrancovia zo začiatku postavenia držali, no čoskoro boli nútení s ťažkými stratami k ústupu, ktorý sa miestami zmenil v útek. Povstalci zaujímajú novú obrannú líniu Kopanice - Dolné Záturčie - Priekopa. Za touto povstaleckou líniou sa vytvára so spojením skupín von Ohlema a von Juncka 178. divízia pancierových granátnikov. Ich sila sa odhaduje na 6 000 vojakov. Toho istého dňa 178. divízia útočí no je odrazená. Povstalci podnikajú protiútok na Vrútky no strácajú v ňom 2 tanky, následne opäť hája svoje obranné pozície. Behom nasledujúcich dní pokračujú Nemecké útoky a povstalecké protiútoky. Povstalcom prichádza ďalšia posila vo forme 7 tankov. Povstalci stratili v tomto seklore 9 tankov, 2 stíhače tankov a niekoľko protitankových kanónov. Za tú istú dobu Nemci hlásia 7 stratených tankov 1 samohybné delo a niekoľko obrnených vozidiel SdKfz 25 l. Aj keď sa zdalo, že Turiec bude stratený, Nemcom trvá ďalších 17 dní, kým obranu prelomia, a to poskytuje obrancom v iných častiach drahocenný čas na vybudovanie pevnej obrannej línie.

Boje na severovýchode
  V Levoči je sústredených 500 vojakov a 13 tankov, k tejto posádke sa pridávajú aj menšie partizánske oddiely. V Poprade je 300 vojakov posilnených dobrovoľníkmi a partizánmi. Spolu odzbrojujú nemecké obyvateľstvo a dostávajú tým Poprad pod svoju kontrolu. Posádka v Levoči je obkľúčená dobre ozbrojeným nemeckým obyvateľstvom a žiada o pomoc. Dňa 30.8. pomoc povstalcom prichádza, no je zastavená nemeckým obyvateľstvom. Na druhý deň doráža z Nowého Sazcu do Kežmarku pluk 1. tankovej armády. Táto dobre vyzbrojená skúsená jednotka poráža neskúsených záložníkov a ľahko vyzbrojených partizánov. Následne obsadzuje Levoču, Kežmarok, Poprad. Dňa 2. septembra doráža Nemcom z Nowého Targu ďalšia posila – úderná skupina SS Schäffer. Skupina má rozkaz postúpiť na Liptov a Ružomberok a spojiť sa so skupinou von Ohlema. Porazení povstalci sa opevňujú pri obci Kvetnica a sú posilnení partizánskou skupinou Sláva. 2.9. Nemci útočia za podpory mínometov a obrnených vozidiel, povstalci na druhý deň pod silným tlakom ustupujú k Telgátu. Spolu s Kvetnicou strácajú i dôležitý vojenský sklad. Ten istý deň obsadzujú Nemci aj Telgát. V blízkosti Telgátskej línie sú prevedené reorganizačné zmeny povstalcov a doplnenie čerstvými jednotkami, je vymenovaný nový veliteľ kpt. Slanek. Pod jeho velením povstalci 5. septembra podnikajú nečakanú ofenzívu a dobýjajú späť Telgárt. Nasledujúce dva dni sa Nemci pokúšajú dobyť Telgát späť, no bez úspechu. Úderná skupina SS Schäffer túto oblasť takticky obchádza a 5.9. obsadzuje Liptovský sv. Mikuláš. Posádka v Ružomberku, ktorú tvorí 870 a 6 delostreleckým batérii je napadnutá touto skupinou 6. septembra no po krátkom boji sa sťahuje na obrannú líniu Ostro - Biely Potok - Vlkolinec. Skupina Schäffer ešte v ten deň obsadila cestu, ktorá spájala Ružomberok a Dolný Kubín, kde bolo sústredených 5 000 povstalcov v Oravskom 6 pešom pluku. Po ovládnutí tejto cesty izolovala tento pluk od povstaleckého územia a prakticky ho vyradila s ďalších bojových akcií.

Boje na Juhozápade.
  Nemecká úderná skupina Schill zahajuje svoju činnosť odzbrojením Bratislavskej posádky. Po tomto akte postupuje na Nitru, ktorá sa povstaniu nepridala od tadiaľ na Topoľčany. Prvé boje vypukajú 3. septembra medzi obcami Zbehy a Čajkovce. Obrancovia sú zatlačení na obrannú líniu Topoľčany - Krčna. I táto línia je však obratne manévrujúcimi Nemcami prekonaná a podvečer vstupujú nemecké jednotky do Topoľčian. Obrancovia boli zahnaní i z ďalšej línie Chynorany - Žabokrcky a boli nútení zaujať novú líniu na čiare Brozdany - Veľké Bielice - Navojovce - Skačany. 4. septembra padli Bielice, 6. septembra Baťovany aj napriek tomu, že povstaleckým jednotkám prišli na pomoc partizáni. 9. Septembra povstalci plánovali protiútok, no Nemci hodinu pred plánovaným útokom udreli za podpory delostrelectva a letectva na prekvapených povstalcov. Prelomili ich obranu pri Malých Uhericiach. Viac ako 300 slovenských vojakov bolo zabitých a 150 padlo do zajatia medzi nimi aj veliteľ kapitán Weinhold. Novým veliteľom bol menovaný kapitán Ján Malár, ktorý sa snažil obranu účinne zreorganizovať avšak nepodarilo sa mu to nakoľko Nemci v ten istý deň obsadili Oslany.

Boje vo vzduchu
  17. septembra bol na slovenské letisko presunutý zo ZSSR 1. Československý stíhací pluk. Ihneď na druhý deň útočí pluk na letisko v Piešťanoch, kde zničí 10 nemeckých lietadiel a 10 poškodzuje skôr ako stihnú vzlietnuť. Do svojej evakuácie 25. septembra pluk vykonal 573 bojových letov, zvrhol 624 púm a vystrieľal viac ako 50 000 delosteleckých nábojov. V prvej fáze bojov bolo SNP podporované 4. gadovou brjanskou bombardovacou divíziou. Od 4. septembra zhadzovala na letisko Tri Duby a okolité pomocné letiská zbrane, muníciu, obväzový materiál a lieky. Za 3 týždne bolo zhodených 253 ton spomínaného materiálu. Po získaní letiska Krosno od 26.9. podniká na Slovensko nočné lety 5. orovský letecký zbor (127 lietadiel) počas ktorých je dopravených 385 ton zásob a 1928 vojakov, odvezených bolo 698 ranených a v posledných dňoch je odvezený i Slovenský zlatý poklad. Zanedbateľné množstvo zásob bolo na žiadosť Londýnskej exilovej vlády dopravených na povstalecké územie aj Americkými strojmi a to v dvoch letoch a jednalo sa spolu o smiešnych 24 ton zásobm, čo sú asi 4% z celkového množstva zásob dodaných povstalcom za SNP. Samotné slovenské lietadlá v SNP, ktoré boli vo svojej dobe beznádejne zastaralé, boli využívané zväčša na prieskumné lety, v Turčianskej oblasti dokonca i na bombardovanie, ktoré však bolo neúspešné.

Ťažké boje pokračujú
  Na severozápade v Turčianskej oblasti bola držaná povstalcami divízia Tatra. V oblasti Biely Potok a Telgát bol postup tiež Nemcov úspešne zastavený. Na poslednom obrannom úseku, kde z Juhu útočila skupina Schill, bola situácia veľmi zlá 11. septembra Nemci udreli na obrancov pri Zemianskych Kostoľanoch a rozohnali ich. Povstalci sa stiahli k Novákom, no ani tam nebol Nemecký postup zastavený, Nováky so skladmi zbraní a munície padli do Nemeckých rúk 13. septembra. Ako keby zlých správ nebolo dosť, bola na tomto úseku frontu spozorovaná nová jednotka - prápor 14. divízie SS Galizen. Skupina povstalcov pri Novákoch mala iba 2 nekompletné roty a 3 tanky, no aj napriek tomu ju velenie z nepochopiteľných dôvodov neposilnilo. Skupina bola v Prievidzi porazená opäť, no tento krát omnoho silnejším nepriateľom. Strata Prievidze bola veľká rana, pretože umožnila fašistom spojenie s Nemeckou divízou Tatra, ktorá operovala dovtedy izolovane na severozápade. V severnom úseku 12.9. útočia Nemecké skupiny SS Schäffer z Ružomberka na Kraľovany, dňa 13.9. ich obsadzujú. Povstalci ustupujú do Parnice a Nemci majú od toho dňa kontrolu nad celým údolím Váhu. Týmto sa im podarilo definitívne oddeliť Oravské jednotky od ostatných vojsk a spojiť skupinu Schäffer s divízou Tatra. Na Juhozápadnom fronte sa povstalci pokúšajú dobyť 17. septembra Prievidzu spať, no ich útoky nie sú úspešné. Nemci odpovedajú protiútokom a spolu s miestnym nemeckým obyvateľstvom postupujú cez Rudno a Slovenské Pravno až do Pribovcov. Medzitým v oblasti Turca útočí divízia Tatra posilnená 2 prápormi na Sučany, tie sú dobyté až v tuhom boji muža proti mužovi. Následne ustupujú povstalci k Štiavničke no pri ďalšej Nemeckej ofenzíve, keď im hrozí obkľúčenie opäť musia ustúpiť a to na líniu Rakša - Diviaky -Dubové. Na severovýchodnom obrannom úseku povstalci pod vedením kpt. Staneka útočia a obsadzujú Pusté Hole a 24. septembra Hámre. Táto protiofenzíva je zastavená na príkaz velenia, ktoré sa obávalo odrezania povstaleckej skupiny v prípade Nemeckého protiútoku. Povstalci kpt. Staneka pri tomto útoku prenikajú do nemeckého boku a tí sami opúšťajú 23.9. Kráľovu Lehotu a sťahujú sa až k Popradu.

Záverečná Nemecká ofenzíva
  Po evakuácii povstalcov z Turca dostávajú príkaz brániť prístupové údolia do Nízkych Tatier, Handlová padá bez boja 23. septembra a obsadzuje ju skupina Schill. Povstalci sa pokúšajú o protiofenzívu, Nemci pred nimi takticky ustupujú a vlákajú ich do pasce. Povstalci sú s obrovskými stratami zatlačený späť na východzie pozície. Po tejto porážke preriedené povstalecké jednotky ustupujú k Žiaru nad Hronom, kde ich bombarduje Luftwafe. Ďalší útok podnikajú Nemci až 3. októbra po dôkladnom preskupení svojich síl. Mesto padá do ich rúk. Nemci sú zastavení pri Jalnej, kde na pomoc povstalcom prichádza obrnený vlak Štefánik. Na severozápadnom úseku začala svoju ofenzívu divízia Tatra, ktorá zaútočila 23.9. a 25.9. dobýja Turčiansky Michal a Turčianske Teplice. Ich hlavný útok začína 4. októbra, je mierený na priesmyk Malý Šturec. S vypätím všetkých síl a s ťažkými stratami zostáva zatiaľ v povstaleckých rukách. Divízia Tatra mení smer postupu na línii Sklené - Dolný Turček a obsadila ho. Povstalci na tomto úseku boli poverení chránením kremnických hôr nakoľko samotná Kremnica bola v tom čase už obsadená. Na tento úsek útočí divízia Tatra spolu so skupinou Schill. Majú k dispozícii až 66 tankov a okolo 20 obrnených automobilov. Spolu s útokom na Kremnické hory útočia Nemci aj na Žiar nad Hronom, ktorý v ten deň padá. Na druhý deň skupina Schill dobýja Sta ú Kremničku, kde úplne v tvrdých bojoch ničí svojou presilou dva prápory povstalcov a niekoľko partizánskych skupín. Nemecký generál Hofle prikazuje v tom istom čase aj útok na severnom úseku. Skupina SS Schäffer je však v oblasti Bieleho Potoka opätovne odrážaná a zastavená. 7. októbra priletel z Moskvy generál Viest a preberá velenie. Jeho prvý príkaz znel dobyť späť Jalnu. 2. československá paradesantná brigáda zaútočila 10. októbra spolu s partizánmi, ktorí postupovali zo severu a zabránili Nemcom poslať do Jalnej posily. Po tuhých bojoch sa dostáva Jalná 12.10. zase do povstaleckých rúk, čo má pozitívny účinok na morálku všetkých povstalcov. Nakoľko sám Henrich Himler je nespokojný s pomalým potláčaným povstania, dostávajú Nemci posily z Poľska brigádu SS Dirlewanger a 18. Divíziu SS pancierových granátnikov z Maďarska. Na plánovanú ofenzívu Nemci sústreďujú úctyhodný počet vojsk. Divíziu Tatra, úderné skupiny Schill a Schäffer, 14. Divíziu SS pancierových granátnikov Galizien. Spolu je to 14 285 mužov, 708. divíziu Wolksgrenadier 6 018 mužov, 271. divíziu Wolksgrenadíer 7 21 5 mužov a brigádu SS Dirlewangier okolo 4 000 mužov. Na Nemeckej strane nechýba ani podpora Luftwaffe. Generál Viest mohol proti tejto sile postaviť 60 OOO vojakov, no len 3/4 z nich malo zbrane a všetci povstalci boli vyčerpaní po nepretržitých a dlhých obranných bojoch. 3 obrnené vlaky, 10 - 12 tankov, 27 delostreleckých batérií a 20 zastaralých lietadiel československej výroby. Ďalej sa mohol oprieť o podporu asi 12 000 partizánov. Všeobecná Nemecká ofenzíva začína 9. októbra. Hlavný úder je vedený smerom na Lučenec. Je bombardovaná Banská Bystrica, Liptovská osada a Tri duby. Brigáda SS Dirlewangier útočí ako prvá na Biely Potok, no statočný odpor obrancov tento útok zastavuje. Skupina Shill útočí na Krupinu a Žibritov, mestá následne obsadzuje. 18. divízia SS útočí smerom na Muráň. 20. októbra je Muráň dobytý.  22.októbra Nemci útočia od Lučenca na Zvolen. Neustálimi manévrami mätú povstalcov, ktorým nie je jasné k akému cieľu Nemci postupujú. Nemcom, ktorým na rozdiel od povstalcov nechýbajú zbrane a nedochádza munícia výdatne pomáha miestne Nemecké obyvateľstvo, vďaka ktorému sú dokonale oboznámení s miestnym terénom. Ďalší útok podniká i divízia Tatra, no je odrazená podobne ako nový pokus dobyť Biely Potok. Ďalšie dva dni bol relatívny kľud no 25.10. je nemecká ofenzíva opäť obnovená, úderná skupina SS Dirlewanger vytláča partizánov z Necpal a otvára si tým cestu na Banskú Bystricu. Obrancovia z Bieleho potoka po tuhých bojoch sú nútení ustúpiť. Najhoršia situácia je na južnom obrannom pásme, kde sa 18. divízii SS podarilo prelomiť obranu a dobyť Brezno. Zvolen je opustený bez boja nakoľko povstalci nemajú dostatok vojakov na jeho obranu, ani žiadne zálohy, ktorými by posádku Zvolena posilnili. Nemci útočia zo všetkých strán, dobýjajú Liptovskú osadu , Vyšnú Revúcu a Čertovicu. 26. októbra povstalci opúšťajú bez boja Banskú Bystricu a presúvajú sa do Donoval. 27.10. Nemci Banskú Bystricu obsadzujú. Generál Viest 28.10. vydáva svoj posledný rozkaz. Vyzval všetkých vojakov, aby odišli do hôr a pokračovali v boji ako partizáni. Nemci začali 29.10. operácie, ktorých cieľom bolo zničiť partizánov a ostávajúce povstalecké jednotky. Generáli Viest a Golián boli zajatí a dopravení do Berlína, kde ich popravili ako zradcov. Nemci zostávali v dedinách, aby vyhladovaní povstalci a partizáni nemohli zísť z hôr po zásoby. Odboj však nebol zadusený. Partizáni na jar roku 1945 obnovujú svoju ofenzívu a postupne sa pridávajú k postupujúcej Červenej a Československej armáde.

Bilancia
  O priebehu tuhých bojov svedčia aj veľké straty povstalcov - 4 000 mŕtvych a okolo 15 000 zajatých. Straty Nemcov nemáme k dispozícii.
  Aj keď sa Povstaniu, ktoré vypuklo predčasne nepodarilo splniť svoj hlavný zámer, oslobodiť Slovensko a otvoriť prechod cez Duklu Červenej armáde, toto vystúpenie Slovenského ľudu so zbraňou v ruke proti nenávidenému fašizmu zaradilo Slovensko natrvalo medzi víťazné krajiny 2. Svetovej vojny.

J. K.