Rozhovor s Júliusom Feješom

Z akého prostredia pochádzate a kedy ste vstúpil do komunistickej strany?

  Narodil som sa v Brezne v rodine robotníka. Môj otec bol priamy účastník protifašistického odboja - SNP. Nikdy nebol člen komunistickej strany, ale svojimi názormi, prácou i celým životom bol oveľa lepším komunistom ako mnohí čo vlastnili členskú legitimáciu KSS. Mal veľký podiel na mojom rozhodnutí stať sa členom strany, čo sa stalo počas mojej základnej vojenskej služby v roku 1976, keď som slúžil na Šumave v Pohraničnej stráži, na čo som dodnes hrdý.

V čom vidíte hlavné príčiny dočasnej porážky socialistickej sústavy a čomu by v budúcnosti malo komunistické hnutie po týchto skúsenostiach predchádzať?

  Myslím si, že ešte aj dnes je tendencia aj v našej strane zvaľovať všetku vinu za dočasnú porážku socializmu na Gorbačova, imperializmus, pápeža a všetko čo je mimo nás. Na vlastné obrovské chyby a omyly akoby sme zabúdali. Keby sme sa boli pri budovaní socializmu riadili násadami marxizmu-leninizmu   skutočne   a   nielen proklamatívne, nebolo by sily, ktorá by bola dokázala socialistickú sústavu poraziť. Pokiaľ však budú vo vedení strany ľudia, ktorí sa priamo a aktívne podieľali na deformáciách socializmu, ťažko môžeme očakávať pozitívne zmeny v štýle a metódach straníckej práce a v raste autority a vážnosti KSS v spoločnosti. V týchto slovách je aj odpoveď na túto otázku.

Pripomíname si 15 výročie založenia KSS 91, Vy ste stáli v jej čele. Ako sa táto strana rodila?

  Patril som medzi tých komunistov ktorí sa nezmierili so snahami tzv. "moderných ľavičiarov" premenovať KSS, pretože mi bolo od začiatku jasné, že zmena názvu je len začiatkom nástupu strany ku klasickej sociálnej demokracii, ba ako ukázal neskorší vývoj až na pozície pravice. Podobne rozmýšľali v okrese Zvolen viacerí komunisti, a už 27. januára 1991 sme opustili rokovanie OV KSS-SDĽ a rozhodli sme sa urobiť všetko pre znovuvytvorenie KSS, ktorá práve zanikla. Nadviazali sme kontakty so súdruhmi na celom Slovensku a 26. až 27. februára 1991 sme sa stretli v Kováčovej pri Zvolene. Tu sa zástupcovia 24-okresov dohodli na vytvorení celoslovenského Prípravného výboru KSS 91, do čela ktorého som bol zvolený.   6. marca 1991 bola na Ministerstve vnútra SR zaregistrovaná KSS 91. Hlavnými úlohami bolo budovať organizačné štruktúry strany - ZO s OV KSS 91 a pripravovať rokovanie ustanovujúceho zjazdu, ktorý sa uskutočnil vo Zvolene 29. až 30. júna 1991. Treba povedať, že strana sa budovala len vďaka obrovskej obetavosti mnohých členov a funkcionárov tejto strany, pretože sme začínali úplne od nuly. SDĽ sa dištancovala od ideológie marxizmu-leninizmu i od predchádzajúcej činnosti KSS, to jej však neprekážalo prevziať jej celý majetok, kancelárie, platených funkcionárov, techniku, autá, skrátka všetko. My sme nemali nič okrem svojho presvedčenia, nadšenia a obetavosti. V čase ustanovujúceho zjazdu už pracovalo na Slovensku 17 OV, 216 ZO KSS 91 a členskou základňou okolo 10 tisíc členov. Ak si niekto vie predstaviť podmienky, v akých sme pracovali, tieto údaje musia vzbudzovať zaslúženú úctu a uznanie. Aktivity KSS 91 boli až do zlučovacieho zjazdu /29.8. 1992/ obdivuhodné a jednoznačne vytvorili solídny základ pre existenciu budúcej KSS.

Často sa spomína na zlučovací zjazd KSS 91 a ZKS v Banskej Bystrici. Ako zjazd prebiehal a prečo ste nekandidoval za predsedu zlúčenej strany?

  Zlučovací zjazd KSS 91 a ZKS sa uskutočnil 29. augusta 1992 v Banskej Bystrici. Obidve strany reagovali na požiadavky svojich členov, ktorí požadovali logicky a správne : zlúčiť sa a vytvoriť jednu komunistickú stranu. Chcem povedať, že k vzniku dvoch komunistických strán vôbec nemuselo dôjsť : už na spomínanom stretnutí v Kováčovej sme pozvaným zástupcom zo vznikajúcej ZKS navrhli utvoriť spoločný prípravný výbor a vytvoriť jednu stranu, čo oni odmietli. Takto sme rok a pol stratili nekonečnými rozhovormi o tom, akým spôsobom ideme zlučovať naše strany. Málo ľudí dnes vie, že veľkým problémom bol názov strany - my sme tvrdo trvali na názve KSS, súdruhovia zo ZKS s tým nechceli súhlasiť. Až náš a môj osobný neoblomný postoj k tejto otázke a vedomie vedenia ZKS že je to aj názor ich členskej základne, spôsobili ich ústup. Zlučovaciemu zjazdu predchádzal zjazd KSS 91 - 28.3. 1992 -  na  ktorom  sme zodpovedne, podrobne a objektívne vyhodnotili celú činnosť KSS 91 a prijali závery pre rokovanie zlučovacieho zjazdu. V noci pred týmto zjazdom sa vedenia oboch strán dohodli, že predsedovia vystúpia s hodnotením práce a výsledkov svojej strany a vyhnú sa akýmkoľvek konfrontačným prístupom. Ja som vystúpil ako prvý a držal som sa našej dohody /naša činnosť bola bohatá a rôznorodá a bolo o čom hovoriť/. Po mne vystúpil predseda ZKS s. Janošovský a úplne ma šokoval tým, že takmer vôbec nehodnotil prácu a výsledky ZKS /asi nebolo čo hodnotiť/, ale zameral sa na kritiku KSS 91 a mojej osoby. Toto som chápal ako vrchol neserióznosti, arogancie a špinavých praktík. Napriek tomu že som kandidoval na funkciu predsedu KSS /a s veľkou pravdepodobnosťou by som bol zvolený/, na základe týchto praktík vedenia ZKS som sa vzdal kandidatúry a opustil som rokovanie zjazdu. Dnes už si uvedomujem, že to bolo rozhodnutie nesprávne, motivované silnými emóciami a pocitom krivdy a nespravodlivosti. Najhoršie bolo že so mnou odišlo a funkcií sa vzdalo viacero najschopnejších a najobetavejších funkcionárov KSS 91, čiže sme uvoľnili priestor hlavne pre ZKS a tak malá, nepočetná a bezvýznamná strana ovládla početnú a silnú stranu.

Ste spokojný s pôsobením poslancov za KSS v NR SR? Pokiaľ máte výhrady, ktoré sú najzávažnejšie?

  Od poslancov za KSS v NR SR som očakával väčší dôraz a razanciu pri obhajovaní tých občanov, ktorí sú vládnutím pravicovej vlády najviac postihnutí. Chýbala mi aj väčšia odborná pripravenosť a erudovanosť väčšiny z nich aspoň v oblastiach na ktoré sa mali špecializovať. Ak by som mal hodnotiť na základe mne dostupných informácií, tak jednoznačne najlepší z hľadiska pripravenosti na zasadnutia, najfundovanejší, s dobrým vystupovaním, razanciou a prehľadom bol Karol Fajnor, za ním by som umiestnil s. Bollovú, ostatní tvorili slabší priemer. Za veľkú chybu považujem, že väčšina poslancov zastáva vedúce funkcie v strane, čím riadia a hodnotia sami seba a nemajú čas venovať sa poriadne ani poslaneckej a ani funkcionárskej práci. Veľmi málo bolo vidieť poslancov v teréne, medzi voličmi.

Ústami predsedu Jozefa Ševca sa KSS ospravedlnila za udalosti v roku 1968 a následné obdobie normalizácie. Váš názor na toto obdobie?

  Neviem za koho sa s. Ševc ospravedlňoval, za mňa a väčšinu členskej základne určite nie. Takéto vyhlásenie je príliš vážne na to, aby predseda KSS lepšie vážil svoje slová a aby boli podložené názormi členskej základne v mene ktorej hovorí. Myslím si že takýchto neuvážených a nepremyslených vyhlásení mal náš predseda viac. Keby sa bol dal ďalší priestor v roku 1968 tzv. demokratom, bolo by rýchlo došlo k likvidácii socializmu u nás a k tomu, čo tu máme po novembri 1989. V 70. a 80. tych rokoch 20. storočia došlo k výraznému napredovaniu ekonomiky a zlepšovaniu sociálnej situácie našich občanov. Toto ospravedlnenie mi pripadá, ako keby chcel povedať : prepáčte nám občania, že ste sa mali 20 rokov dobre.

V minulosti sa Karol Ondriaš vyjadril, že by bolo vhodné vzdať sa leninizmu a zotrvať len na marxizme. Ako hodnotíte túto jeho iniciatívu?

  Karol Ondriaš mal v minulosti a stále má viaceré vyjadrenia, ktoré sú možno dobre myslené, ale strane škodia, ba niekedy ju aj zosmiešňujú. Toto je však niečo iné. Tu nejde o nešikovné prerieknutie, ale o určité politické presvedčenie, čo je oveľa vážnejšie. Leninizmus predsa vychádza z marxizmu, ktorý tvorivo rozvíja. Ak podpredseda ÚV KSS sa chce vzdať leninizmu, potom je na mieste otázka, či je v tej správnej strane.

Založili ste tzv. „Klub za demokratizáciu vnútrostraníckeho života“, ktorý sa stavia veľmi kriticky k vedeniu KSS. Čo je príčinou vzniku a cieľom tohto klubu?

  Príčinou vzniku "Klubu komunistov za demokratizáciu vnútrostraníckeho života“ je súčasná situácia v KSS. Po voľbách v roku 2002 kedy sa KSS dostala konečne do parlamentu, všetci členovia i sympatizanti očakávali výrazný rast autority a vážnosti strany v spoločnosti, očakávali sme, že vedenie a poslanci naštartujú v strane atmosféru elánu, chuti do práce, že sa výrazne zvýši úroveň riadiacej a organizátorskej práce strany. Realita však bola iná. Už niekoľko mesiacov po voľbách sa začali ozývať kritické hlasy poukazujúce na sklamanie z pôsobenia niektorých našich poslancov a čo je horšie i na prácu vedenia strany. V. zjazd KSS totálne sklamal veľké očakávania, ktoré do neho vkladali delegáti i členovia strany. Namiesto tvrdej práce, konštruktívnej kritiky a tvorby kvalitných záverov sa na zjazde oslavovalo a robilo sa všetko pre upevnenie pozícií predsedu a vedenia strany. Vedúci funkcionári si už začali myslieť, že keď si dali schváliť všetko čo potrebovali, už majú moc tak pevne v rukách, že si môžu dovoliť všetko, vrátane potláčania kritiky a iných názorov a začali dokonca bežne porušovať i Stanovy KSS. Začiatok činnosti nášho klubu treba vidieť v stretnutí v Gelnici 8.4. 2005, kde sme prijali "Gelnické vyhlásenie", pokračovalo to stretnutím v Stropkove a ďalšími v Očovej. Cieľom nášho klubu  je  diskutovať  o  problémoch v KSS, poukazovať na porušovanie Stanov KSS, ale aj predkladanie návrhov, pomáhať hľadať riešenia existujúcich problémov.

Aký má váš klub názor na neuskutočnenie celoštátnej konferencie, zostavenie kandidátky a na nerešpektovanie návrhov okresných a krajských výborov?

Je toto marx-leninské a v súlade s demokratickým centralizmom?

  Nekonaním celoštátnej konferencie pred parlamentnými voľbami boli jednoznačne a hrubo porušené Stanovy KSS. Vyhováranie sa na nedostatok času je zavádzaním členov strany, pretože delegátom zvoleným na V. zjazde KSS platí mandát až do VI. zjazdu, teda aj na celoštátnu konferenciu. Za týchto okolností je zvolať celoštátnu konferenciu otázka dvoch týždňov. Takto sa umelo navodila situácia, aby úzka skupina ľudí zostavila kandidátku, v ktorej sa na zvoliteľné miesta dostali kandidáti spôsobom, ktorému rozumejú len jej tvorcovia. KSS má postaviť na zvoliteľné miesta najschopnejších kandidátov, o čom má rozhodnúť celoštátna konferencia. Ak by sa celoštátna konferencia konala a jej delegáti by dostali možnosť demokraticky zostaviť kandidátov na zvoliteľné miesta, som presvedčený že prvá desiatka by vyzerala úplne inak, vrátane lídra. Napriek tomu náš klub doporučuje členom strany i sympatizantom aby volili KSS číslo 16, ale aby využili možnosť uplatniť preferenčné hlasy, teda krúžkovanie, pretože trojpercentná hranica nie je neprekonateľná a takto sa môžu dostať na zvoliteľné miesta schopnejší kandidáti ako tí čo sa tam dostali nedemokraticky a podvodom.

Po uzatvorení kandidátky do NR SR sa svojich funkcií vzdali viacerí významní predstavitelia KSS medzi nimi aj napr. Gregor, Karap, Kriško a iní. Čo ich podľa Vás ku takémuto kroku viedlo a ako hodnotíte ich deterajšiu absolútnu loajalitu voči oportúnnej politike presadzovanej vo vedení KSS?

   Vzdali sa tí, čo si nedokázali obhájiť svoje pozície a boli odsunutí v kandidátke na nezvoliteľné miesta. Keby boli ostali v prvej desiatke, boli by spokojní, hoci aj tak by boli porušené stanovy a zásady vnútrostraníckej demokracie. Ukazuje sa, aké je škodlivé keď sú poslanci členmi predsedníctva ÚV, pretože rozhodovali sami o sebe a tiež, že funkcia predsedu KV KSS je dobrá hlavne na to, aby sa dali zvoliť za lídrov vo svojom kraji bez ohľadu na vek a schopnosti vykonávať funkciu poslanca. Čiže uplatňuje sa tu zásada : keď som ja spokojný a poriešený, tak je to správne a demokratické, keď nie som, budem nadávať aké svinstvá sa robili pri zostavovaní kandidátky. Toto všetko svedčí o tom, že v KSS zavládli nenormálne pomery a že dozrel čas na zásadné zmeny v jej vedení.

Na Slovensku v minulom roku vznikla strana Úsvit, ktorú založil bývalý podpredseda KSS I. Hopta. Čo si Vy o vzniku tejto strany myslíte a ako vnímate jeho doterajšie pôsobenie a ďalšie perspektívy?

  Aj vznik strany ÚSVIT je výsledkom práce súčasného vedenia a nakopených problémov v strane. Ja som na porade predsedov OV KSS vo februári 2005 /vtedy bol ešte Ivan Hopta člen KSS/ navrhol s. Ševcovi, že zorganizujem stretnutie Ševc a Hopta, na ktorom sa prejednajú existujúce problémy a nájdu sa spôsoby na ich vyriešenie. Telefonický súhlas s. Hoptu som mal, s. Ševc túto iniciatívu odmietol. Možností riešiť problémy okolo s. Hoptu bolo viac, ale hlavne vinou prístupu vedenia KSS k tomuto problému sa situácia vyhrotila a vyústila do vzniku novej strany. Ivan Hopta založil stranu ÚSVIT ako gesto bezradnosti a presvedčenia, že nie je schopný presadiť žiadne zmeny vnútrostraníckou cestou. Ja si myslím, že nevyužil všetky možnosti, aj keď viem ako ťažko je presadiť čokoľvek pozitívne a správne pri tomto vedení strany. Ja osobne som nikdy nesúhlasil so vznikom tejto strany, komunistickej strane ani komunistom to nepomôže, skôr naopak. Čo sa týka perspektív strany ÚSVIT, som presvedčený že nebude mať dlhý

Život a zanikne.

V strane sa začali uplatňovať neprijateľné praktiky, na mnohé z nich ste poukazovali i Vy osobne. V Považskej Bystrici, Ilave a Košeci boli dokonca rušené základné organizácie.

 Potvrdzuje sa to, čo som konštatoval predtým. Poznám tieto tri prípady a ide tu zjavne o zámerné porušovanie Stanov KSS, ktoré vôbec nepoznajú inštitút rušenia ZO KSS. Je trápne konštatovať, že Sekretariát ÚV KSS nepozná stanovy KSS a priamo sa podieľa na ich porušovaní. Ale prečo by nemohol, keď to robí aj ÚV KSS, ktorý dokonca správu o činnosti sekretariátu bez problémov a pripomienok schvaľuje. Zrušené organizácie podali podnet na Ústrednú rozhodcovskú komisiu ÚV KSS a my budeme veľmi pozorne sledovať ako rozhodne a žiadať potrestanie tých, čo Stanovy KSS porušujú, v tomto prípade aj príslušný OV a KV KSS. Ako hovorí klasik : niečo zhnité je v tomto štáte Dánskom, v tomto prípade je Dánskom naša KSS.

Veľmi kontroverzné názory, ktoré značne rozdeľujú i samotné komunistické hnutie sú na postavu J. V. Stalina. Ako vnímate túto osobnosť Vy?

  Názory na J. V. Stalina sa značne rôznia i v samotnom komunistickom hnutí, čo nie je dobré. Prešli vývojom od nekritického a servilného velebenia až po tvrdú s agresívnu kritiku, ktorá vyústila až do porovnávanie s Hitlerom alebo označovania Stalina ako veľkého zločinca. Môj názor je, že komunistickí historici by mali vydať objektívne a akceptovateľné stanovisko k osobnosti J. V. Stalina na základe hodnoverných a objektívnych historických dokumentov a ďalších podkladov. Dovtedy by sme sa nemali dať zaťahovať do diskusií a názorových stretov na túto určite významnú osobnosť komunistického hnutia.

V Českej republike posledné roky KSČM v prieskumoch verejnej mienky mala okolo 20% preferenčných hlasov, no ako sa ukazuje v poslednom období sú zrejmé aj tam veľké rozpory, čoho dôkazom je i odstúpenie predsedu Miroslava Grebeníčka. Myslíte, že sú tieto problémy a nezhody v KSČM porovnateľné s problémami v KSS?

  Nemožno mechanicky porovnávať situáciu a problémy KSČM a KSS. KSČM aj po roku 1989 mohla plynule pokračovať v práci - ostal jej značný majetok, organizačné štruktúry aj platený aparát, budovy, technika, vlastné noviny a pod. KSS ako som už spomínal začínala z ničoho a tento stav poznačil jej činnosť do dnes. V KSČM si do vedenia nepustili bývalých vysokých aparátnikov spred roka 1989 a preto v nových spoločenských a politických podmienkach neuplatňovali slepo a mechanicky staré, neúčinné metódy a formy straníckej práce. Vďaka kvalitnej a účinnej politickej práci je KSČM významnou politickou silou, ktorú už berú vážne aj iné politické strany, stáva sa už aj predmetom niektorých koaličných úvah. Tým sa vytvára tlak hlavne na mladších, vzdelaných a menej trpezlivých súdruhov z vedenia ktorí by sa už radi podieľali na vládnutí. Neuvedomujú si ale, že vstupom do vlády by KSČM rekordne rýchlo stratila ten politický kapitál, čo získala dlhoročnou trpezlivou prácou. Súdruh Grebeníček upozorňuje práve na toto nebezpečenstvo, ktoré by mohlo viesť stranu na sociálnodemokratické pozície. V KSS toto nehrozí, pretože my sme ľahkomyselne stratili i tie pozície, čo sme ťažko získali po voľbách v roku 2002. Teraz sa trasieme strachom či sa dostaneme s odretými ušami do parlamentu a nikto nás na našej politickej scéne neberie vážne - aj to je štvorročná práca vedenia KSS a jej výsledky. Som však presvedčený, že KSČM má také pevné základy, ktoré jej pomôžu súčasné problémy prekonať. U nás taký optimista zatiaľ nie som.

Čo si myslíte o pôsobení SZM?

  SZM je moja srdcová záležitosť, pretože som dlhé roky v SZM aktívne pôsobil ako funkcionár ZO, predseda CZV, tajomník OV a vedúci oddelenia KV SZM. Som presvedčený, že situácia v SZM úzko súvisí so situáciou v KSS. Zdá sa, že vedúci funkcionári SZM sa rýchlo učia od svojich vzorov v KSS a používajú rovnaké metódy : potláčanie kritiky, zákaz myslenia, vylučovanie atď. Pokiaľ mi je známe, súdruh Hrdlička sa dostal do NR SR ako poslanec za KSS preto, že bol predseda SZM a nie preto že sa volá Hrdlička. A to aj napriek tomu, že preukázal úplnú neschopnosť viesť a rozvíjať mládežnícku organizáciu komunistického typu na Slovensku. Namiesto toho, aby využil svoju pozíciu poslanca, možnosť zriadiť aspoň tri kancelárie poslanca a troch asistentov na rozvoj organizácie SZM, z tejto funkcie zbabelo ušiel, ale stále neprípustne zasahuje do jej činnosti, hlavne do kádrovania. Za nesplnenie svojho poslania a neschopnosť sa dostal na druhé miesto na kandidátke KSS do parlamentných volieb. Aj takto vyzerá kádrová práca vedenia súčasnej KSS. SZM môžem poradiť len jedno : urobte samočistiaci proces, zbavte sa tých, čo SZM škodia, aj za cenu toho, že nebudete v milosti vedenia KSS a nedostanete od nich peniaze. Vo vás je budúcnosť KSS, ale nie v servilných pritakávačoch vedenia strany. Náš klub vám ponúka spoluprácu a pomocnú ruku, ak ju budete potrebovať.

Chcete niečo odkázať čitateľom, alebo tvorcom časopisu Avantgarda?

  Vznik časopisu Avantgarda som privítal s nadšením. Viem si z vlastnej praxe predstaviť do akého ťažkého diela ste sa pustili. Najhoršie je to, že namiesto odmeny /aspoň morálnej/ za vašu náročnú prácu sa vám dostáva od mocných v KSS akurát kritika, ohováranie a snaha o likvidáciu. Hlavne že strana poriadne dotuje stratové, mizerné, ale servilné noviny KROKY, ktoré už skoro nikto nečíta. Vy sa však nedajte odradiť a vydržte, ja verím, že aj v KSS nastanú už skoro lepšie časy, čomu môžete pomôcť aj vy, vašim časopisom. Želám vám veľa životného optimizmu a síl do ďalšej prace pri propagovaní marxisticko-leninských myšlienok.

Rozhovor viedol Vladimír Jágrik ml.

foto : Avantgarda