Rozhovor s Mariánom Kakalejčíkom pre časopis Avantgarda

- Marián, v prostredí KSS a SZM si určite známou osobnosťou, ale predsa, skús sa nám predstaviť. Z akej si rodiny, kedy si vstúpil do radov KSS a SZM a čo Ťa ku tomu priviedlo?

Mám 30 rokov a žijem na východe Slovenska. Pochádzam z robotníckej rodiny. Do strany som vstúpil z presvedčenia, vnútorne som cítil, že patrím ku komunistom. V „89“ som nebol na žiadnom, aj keď sa to zdá zvláštne, mítingu. Vnútorne som s týmto študentským hnutím nesúhlasil. Ku strane som sa dostal, dá sa povedať náhodou. Raz v jeseni roku 1997 som v Košiciach, v jednom novinovom stánku zahliadol hlavičku novín s hviezdou, kladivom a kosákom a okamžite som si ich kúpil. Bol to Úsvit. Doma som si ho ihneď prečítal a s nadšením som sa s článkami v ňom uverejnenými stotožnil. Moja matka mi povedala, aby som do nich napísal svoje dojmy. Podpísal som sa, „aj keď ešte nie som komunistom, nepíšte mi pán“. Asi po dvoch týždňoch prišli za mnou súdruhovia z okresného výboru a pozvali ma na najbližšiu schôdzu ich ZO v Gelnici. Na schôdzi som oznámil, že chcem vstúpiť do strany. Dostal som trojmesačnú kandidátsku lehotu počas ktorej som absolvoval dve brigády a tri schôdze, kde ma nakoniec 25. apríla 1998 prijali do strany. A podobným časovým spôsobom som sa dostal aj do SZM.

- Aké funkcie si zastával poprípade zastávaš?

Aké funkcie som zastával? Bol som predsedom ZO KSS v Helcmanovciach, v OV KSS Gelnica a po V. zjazde som sa stal aj členom ÚV KSS. V SZM som bol predsedom OV SZM Gelnica, koordinátorom SZM pre celý východoslovenský kraj - kde som chodil na zasadania KV KSS Prešovského a Košického kraja, na poslednom zjazde SZM som sa stal jeho prvým podpredsedom. Prechod cez tieto všetky funkcie beriem z určitej časti pozitívne. Mal som možnosť stretnúť sa s vynikajúcimi komunistami a členmi strany, kde som získaval skúsenosti zo straníckeho života.

- Prešiel si skutočne radom funkcií, ale viem o Tebe, že si na zasadaní ÚV KSS v marci 2005 „hodil“ členskú legitimáciu na stôl predsedovi ÚV KSS a odišiel si. Čo Ťa ku tomuto kroku viedlo, aké poznanie?

Bol to dlhodobý vnútorný proces. Nebol to akt nejakej mládežníckej nerozvážnosti, alebo skratu. Aj po tomto dlhom období /v čase tohto rozhovoru/ si za týmto činom stojím a neľutujem ho. Začal by som asi takto. Hlavne pre tých, ktorí ma nepoznajú a „jedinú pravdu“ o mojom vystúpení z KSS počúvajú od tých „najpovolanejších“. Ešte názov strany nezaručuje, že strana taká aj musí byť. V každej strane je nejaké vedenie. Či už ide o okresné, krajské, alebo najvyššie. A v tomto najvyššom orgáne sa aj odzrkadľuje povaha názvu strany. Ak si pamätáte, v predvolebnom období roku 2002, bol v strane zápal, jednota, bratstvo, pocit súdržnosti, to všetko nás hnalo jedným smerom vpred. Vtedy som bol kandidátom KSS do parlamentu, takže som to dobre poznal na vlastnej koži. Pri stretnutiach s občanmi, aj v straníckych kruhoch. Náš jednotný sen o vstup do parlamentu sa naplnil. Prišli prvé hlasovania, prvé televízne vystúpenia našich poslancov a všade sa rozprávalo o komunistoch, že idú hore. Bol som hrdý, že som jeden z nich, že som komunista. Ale, ale čo sa stalo... Arvay? Vedenie zahralo do autu. Bol to prvý signál, že sa tu deje niečo nekalé a následne prišli prvé intrigy na tých, ktorí kritizovali Arvaya. A prichádzali ďalšie pravicové klince do mojej komunistickej dušičky. Pár krát som si povedal a končím, len tu som pochopil, že prichádzala odozva z vyšších straníckych kruhov – „a čo povieme dole, máš zodpovednosť, Ty tomu nerozumieš, pozeráš sa na to zo zlého uhla a vieš, ako nám je ťažko rozhodovať“ a podobné ako oni hovoria „marxisticko-leninské“ vysvetlenia. Začal som pochybovať, či som vôbec komunista. Keď niekto hlasuje proti stanovám a programu KSS, kto je to vlastne zač? Všetci vidia, ako hlasujú a všetci sú ticho až na pár výnimiek.  Stále som však veril, že sa to zmení. Veril som, rovnako ako mnohí iní, že na V. zjazde sa strana očistí od malomeštiackych oportunistov. Bol som však naivný. Na zjazde sa mi otvorili oči, dobre som pochopil. O tých, čo som si myslel, že sú pre mňa v strane vzor, že som šťastný, že sa od nich učím ma veľmi sklamali. Neveril som vlastným očiam ako dokážu intrigovať. Ukázala sa arogancia moci. Následné zasadanie ÚV po zjazde taktiež. Boj o funkcie, dvíhal sa mi žalúdok. V tej dobe mi už bolo jasné, že sa to dobre neskončí. Záver zo zjazdu bol jednoduchý. Je jedno či je to tá alebo iná politická strana, naša sa zaradila medzi nich. To ešte nebol koniec. Jednotlivé zasadania ÚV KSS, boli to rokovania o ničom. Naťahovanie času, uspávanie hada. Vytvorili sa skupinky tých, čo podávali návrhy, ako vyviesť stranu z tohto marazmu a tých, ktorí sa „zabetónovali“. V tomto čase sa veľmi rýchlo jednotliví členovia ÚV ukázali v pravom svetle. Naša členská základňa je na 90% marxisticko-leninského razenia a na ÚV je to naopak. Aký je to pocit, hlasovať za niečo v ÚV /napr. o EÚ/, ale členskej základni hovoriť, ja som bol proti. Chcel by som mať tú vlastnosť pozrieť sa do mysli tým členom ÚV, ktorí bez mihnutia oka dvíhajú ruky, ani nevedia za čo hlasujú, stačí pohľad pre ich správnosť smerom ku predsedníckemu stolu. Chcel by som byť prítomný pri ich vysvetľovaní daného problému na zasadaní okresného výboru. Česť výnimkám. Až pri jednom asi februárovom zasadaní ÚV som si zavolal predsedu KV Košice a povedal som mu, že na to svinstvo sa už nemôžem viac pozerať, chcem vystúpiť zo strany. Povedal som mu, že tu už nejde o žiadnu marxisticko-leninskú stranu, ale iba o boj o moc. Následne mi predseda KV povedal, aby som ešte počkal do marcového zasadania ÚV. Vraj sa tam všetko zmení. Nestalo sa. Znova šlo len o naťahovanie času. Týmto sa chcem poďakovať čestným komunistom v ÚV KSS, ktorí komunistické myšlienky hája do teraz. Ako prišlo ku môjmu odchodu? Po tejto zabetónovanej ignorantskej diskusii, kde sa stále premieľal iba Hopta, tvrdilo sa, že sme jednotní, frakcie vraj neexistujú, jednoducho čakalo sa na obed... Ku koncu zasadania kde som si robil poznámky, som si vytiahol členský preukaz a prihlásil som sa do diskusie. Bolo mi jasné, že zo mňa urobia to najhoršie, nejakého zradcu, nezrelého mladíka, neukojenca, toho čo túži po funkciách s maslom na hlave. V tej chvíli som zvážil všetko. Prišiel som ku rečníckemu pultu a začal som - Vážení súdruhovia, súdružky, nie je mi jedno čo tu hovorím, ale už sa na toto tu, čo sa tu deje nemôžem viac pozerať. Po všetkých týchto skúsenostiach, ktoré som prešiel cez funkcie som sa rozhodol s bolesťou v srdci, že odchádzam z komisie pre mládež pri ÚV KSS a taktiež zo strany. Tomuto vedeniu už neverím a nedôverujem a keď sa stane zázrak a toto vedenie bude vymenené za komunistov telom i srdcom, bude pre mňa česť vrátiť sa do strany. Následne som hodil predsedovi ÚV na stôl členskú legitimáciu a odišiel som si vziať veci. V sále bolo ticho a len jeden člen sa ozval s poznámkou „na čo si sem prišiel“. Odpovedal som mu či je slepý. Odpoveď žiadna. Eta vsio.

- Ale následne bol odvysielaný v rádiu Twist rozhovor so Ševcom, kde odpovedal na otázku redaktorovi či odišiel jeden člen ÚV KSS a on odpovedal že si odišiel iba z ÚV SZM. Čo ku tomu povieš?

V SZM som a z tejto organizácie ani nemienim odísť. Na poslednom zjazde SZM som ako prvý podal ruku nášmu predsedovi Patrikovi Fuzákovi, zagratuloval som mu a vyzval som všetkých mojich priaznivcov, aby ho podporovali a vstup do tejto neľahkej funkcie sa mu snažili svojimi skúsenosťami čo najviac uľahčiť a za tým si stojím do teraz. Verím, že Patrik je najvhodnejší kandidát na predsedu SZM, je to čestný a poctivý chalan a ja osobne sa mám od neho čo učiť. Príde čas a i Patrik sa zorientuje v tejto spleti ľudských pováh, lebo každý sa raz vykryštalizuje a myslím tým aj politicky.

- Pred chvíľou si spomenul aj Ivana Hoptu. Na ustanovujúcom zjazde strany Úsvit si bol zvolený do jeho ÚV. Ako si sa tam ocitol a prečo?

Keďže vedeniu KSS už neverím a nedôverujem a cítil som sa vždy komunistom, /dodáva/ „ten kto má stranícku knižku, ešte neznamená, že je komunista“, hľadal som organizáciu najbližšiu môjmu srdcu. V tomto čase ma oslovil Ivan Hopta, či by som nemal záujem podporiť jeho Úsvit. Vysvetlil som mu, že vstúpim len do maristicko-leninskej strany. Povedal OK a pozval ma na zjazd. A bolo to... Nemám s tým dodnes žiadny problém nakoľko lepšie raz vidieť, ako sto krát počuť. Pre vyjasnenie veci. Na zjazde sa ma Ivan opýtal kde ma má zaradiť a povedal som mu, že to tu chcem vidieť a následne oboznámiť mojich známych o smerovaní zjazdu. Odpovedal mi, dám Ťa do ÚV za Gelnicu. Súhlasil som. Nepodpísal som prihlášku do Úsvitu , najprv som sa chcel, ako mi už skúsenosti hovoria, presvedčiť, že ide naozaj o marxisticko-leninskú stranu. Čas ukázal, že moje rozhodnutie bolo správne. Stačí si pozrieť niektoré čísla Úsvitu /články o Krieglovi, Biľakovi /. Úsvit začal dlhodobo skĺzavať. Veľa článkov je preberaných a novinám začína chýbať komunistický duch a revolučnosť. Rozhodol som sa a čas je najlepší lekár, uvidím ako sa bude Úsvit ďalej uberať a tak isto aj KSS. Budem pozorne sledovať vývoj v jednej i druhej strane. Čo sa mi trocha nepáči je, že o jednotu komunistického hnutia na Slovensku nejaví veľkú podporu členská základňa, ale iba funkcionári. Že by šlo o najbližšiu kandidátku do volieb? Keď sa SNS rozdelila, o zjednotení strán sa hovorilo v širokej členskej základni. Môj stav v súčasnosti – verím v marxizmus-leninizmus, žiadny ľavý /Chruščovizmus/ a ani pravý /Dubčekovizmus/.

- Ľavý a pravý marxizmus-leninizmus... Skús upresniť, ako to myslíš.

Pre mňa marxisticko-leninský kurz skončil XX. Zjazdom KSSS oportunistom Chruščovom. Tento pán má na svedomí najväčšiu zradu ľudstva. Tí, čo si ešte pamätajú jeho ekonomické myšlienky, vystúpenia v OSN, návštevy v Amerike, pochopí. Aj keď Chruščova odstránili, žiadny sovietsky vodca už nemal tú prezieravosť a nebol natoľko marxisticko-leninsky ideologicko podkutý ako Leninov nástupca a šíriteľ jeho myšlienok J. V. Stalin. Príde čas a história očistí jeho meno. Vďaka nemu sa narodili mnohé generácie do mierového obdobia socializmu a naši  rodičia neskončili v hnedom mori fašizmu, v koncentračných táboroch. Sám Churchil sa vyjadril, že ten čo nás otvorene oslovoval imperialistami, nás prinútil bojovať proti sebe samým /otvorenie druhej fronty/. Koniec druhej svetovej vojny, fungovanie svetovej socialistickej sústavy, RVHP... Chruščov nebol nikdy komunista, po svojom nástupe k moci sa obklopil svojimi vranami, ktoré následne pozbierali východoeurópske vrany a spečatili osud východoeurópskeho socializmu. Západu bolo jasné, že je len otázka času, že takýto veľký socialistický kolos bez pevnej marxisticko-leninskej ideológie sa musí rozpadnúť. Bola otvorená cesta k funkciám karieristom, dogmatikom, oportunistom. Toto si musí uvedomiť súčasné komunistické hnutie, očistiť sa od týchto renegátov a cesta vpred znova bude jasná. A pravý? Dubčekovizmus? Keby v „68“ prevzali moc pravičiari ako Kriegel, Šik, Vaculík, Mlynář, Smrkovský, Císař a im podobní, už naši rodičia by zažili nie dobu normalizácie to jest. Výstavbu bytov, závodov a hospodárstva, ale už vtedy by chodili na úrady práce, lebo títo hore spomínaní páni boli za zrušenie vedúcej úlohy strany a následného rozkrádania majetku a dubček bol na ich strane. Aký by to bol socializmus z ľudskou tvárou z pravičiarmi v jeho čele? Pamätáme si ešte ako národ v 89 kričal Dubček na hrad!  A po týždni ho disidenti vymenili za Havla. Veď ho zneužili! A čo by s nim urobili v 68r ?    

- Podľa Teba teda Chruščov spáchal najväčšiu zradu v histórii ľudstva. Čo sa teda odohralo v roku 1989 vo vtedajšom Československu?

Keďže po Stalinovej smrti a nástupe oportunistu Chruščova začalo upevňovanie moci, to znamená, začal sa obklopovať ľuďmi jeho razenia, karieristami, ľuďmi túžiacimi po moci, len nie komunistami. Za tých tridsať rokov sa vymenilo vo funkciách toľko karieristov, intrigánov, že už mali natoľko moc vo svojich rukách, že im nič nebránilo ku pokojnému prevzatiu moci a návratu ku kapitalizmu. V strane už bolo málo komunistov – marxistov-leninistov. Moskva sa jednoducho dohodla so západom o likvidácii socializmu v Európe a k tomu napomohol Gorbačov, respektíve socializmu zatĺkol posledný klinec. Takže v „89“ u nás dobre vedeli v našom vedení KSČ, že ten pochod na Národnej triede dopadne tak ako si ho naplánovali, teda pokojným odovzdaním moci chartistom a disidentom. Výmenou za beztrestnosť a majetky. Študenti zahrali iba povinné divadlo pre národ. Preto som v tomto období vnútorne cítil, že niečo tu nehrá.

- V Českej republike pôsobia tri komunistické strany a na Slovensku dve. Myslíš si, že trieštenie komunistického hnutia je pre dnešnú dobu príznačné?

Túto otázku skúsim trocha odľahčiť. O čom je tá spoločnosť? Povedzme taký život na ulici, kde žijú rodiny v manželstvách navonok pekne, ukážkovo a vo svojom vnútri jeden aj druhý má iného tajného partnera. Máme sa klamať celý život, alebo sa rozísť skôr než spôsobíme väčšie škody? Mám žiť vo zväzku so ženou, ktorá ma podvádza, alebo ja ju a tváriť sa pred susedmi, že je všetko v poriadku? A pri tom susedia mi vidia až do kuchyne a žijú rovnako ako ja? Rovnako je to aj s politickými stranami na našej Slovenskej ulici a ja odmietam sa prispôsobiť tomuto spôsobu života. Nie som naivný, alebo idealista. Som realista, komunista marxista-leninista a verím, že náš čas príde. Nesúhlasím s názormi niektorých akože súdruhmi z našej strany. Z komunistickej strany chcú urobiť stranu sociáldemokratickú. Nie som naivný a viem, že túto partnerku neopustia. Nie láska zo srdca, ale láska z rozumu. Už to tu predsa bolo. Smrdí to kulakčinou. Čo s tým robiť? Opýtam sa tých, čo sa vyhlasujú za neomylných. Kritika na nich je vraj neopodstatnená. Pýtam sa tých, ktorí tomuto stavu mlčky prizerajú. Pýtam sa tých, ktorí prisluhujú a podliezajú. Nezmýlili si náhodou stranu? Dokedy bude trvať tento stav v strane, keď už nebudeme veriť nikomu okolo seba. Každý každého bude podozrievať, nikto nikomu nebude veriť a každý z kariéristov sa bude báť o svoju „ťažko vydobytú“ stoličku. Komu tento stav vyhovuje? Kedy už povieme dosť a začneme čistiť tento svoj „chliev“? Týmto som chcel povedať, že nikdy s oportúnnym vedením nebude komunistická strana, či to budú dve, tri... strany. Vždycky to bude o sociálne demokratickom biči pravičiackeho vládcu. Tým som chcel povedať, že vláda potrebuje sociálnu demokraciu ako bič na pracujúcich a je jedno akým názvom sa strana volá. Dôležité je vedenie a ako hlasuje v našom parlamente.

- Položím Ti poslednú a zároveň asi aj nezodpovedateľnú otázku, ale predsa ju položím. /smiech/ Ako si predstavuješ budúcnosť komunistického hnutia na Slovensku?

Na Slovensku je generácia vychovaná socializmom, myslím tým učičíkaná sociálnymi výhodami ktoré dali komunisti ľuďom pred „89“ rokom. Človeku dali všetko a to bola chyba. Vysvetlím... Od narodenia až po smrť sa strana postarala o človeka v dobrom. Človek prestal byť ostražitý. Prestala sa vysvetľovať podstata triedneho boja to znamená, prísť o výdobytky, ktoré boli samozrejmosťou do „89“. Znamená to, že ich neučili, že zmenou vlády / triedny boj / môžu o všetko prísť. Vysokí funkcionári dobre vedeli, prečo sa triedny boj nevyučoval až do podstaty. Jednoducho funkcionári už stáli na druhej strane barikády. Učičíkať a uspať masu, to bolo ich heslo a „89“ bol už len hračkou. Ako si predstavujem budúcnosť komunistického hnutia na Slovensku? Jednoducho. Musí do SZM a KSS prísť nová generácia nezaťažená minulosťou /tou váhavosťou/, generácia ktorá nezažila socializmus a narodila sa v kapitalizme. Tí prinesú novú komunistickú krv, oni sú tá nádej aj keď neveria na nejaký komunizmus, ale vedia, čo to je vykorisťovanie a vo svojej podstate už chápu triedny boj a ostatné je otázkou času. Oni založia novú stranu marxisticko-leninského typu. Na názve nebude záležať, bude záležať na vedení tejto strany, jej akčnej komunistickej jednoty. Toto bude tá avantgarda s ktorou to šlo tak ľahko pri budovaní socializmu v sovietskom zväze pod vedením Lenina a Stalina, u nás Gottwalda. Znova sa budú stavať trate mládeže a vtedy bude ten čas, kedy ľudia sa naučia otvorene hovoriť a ukazovať na kariéristov, takými sa bude pohŕdať a verím, že sa toho dožijem. Najlepšie sa učí na vlastných chybách. Je to neopakovateľný pocit, ako bol na V. zjazde.

Chceš niečo odkázať čitateľom, nejakú myšlienku na záver?

Aj keď sa to zdá naivné, alebo smiešne, tak ako v „48“ boli komunisti pripravení na prevzatie moci keď im bola „ponúknutá“, príde(!) aj náš čas kedy táto vláda už nebude vedieť kade kam a mi túto zodpovednosť musíme zobrať do vlastných rúk, je tu naša zodpovednosť ku nášmu zbedačovanému národu. Dovtedy si vyškolíme svoje kádre, ale nie štýlom - bubnom na zajace. Jednoducho tento proces sa zastaviť nedá. Ľudia chtiac-nechtiac sa budú musieť naučiť komunikovať medzi sebou jednotne na rozdiel k inej politickej príslušnosti. Budúcnosť bude iná. Nebude už o politických stranách, bude o tom, kto čo dokázal.

Ďakujem Ti za rozhovor.

V Gelnici

Zhováral sa Vladimír Jágrik mladší