Avantgarda č. 5 - Rozhovor s Karolom Uhríkom

Súdruh Uhrík, v prostredí KSS ste iste známou osobou, napriek tomu, skúste sa nám predstaviť. Kedy ste vstúpil do strany a aké poznanie Vás ku tomu viedlo? Aké funkcie ste doposiaľ zastával?

  Odp.: Do KSČ som vstúpil v r. 1971. Už predtým som aktívne pracoval v pionierskej o r g a n i z á c i i , zúčastňoval som sa na obnovovaní činnosti jednotnej mlá- d e ž n í c k e j organizácie – SZM v okrese Banská Bystrica. A tak marxisticko-leninské presvedčenie u mňa dozrievalo postupne. Politika KSČ bola politikou pre ľudí, pre ich šťastný a mierový život. A ja som sa chcel na tejto politike aktívne zúčastňovať. Do KSČ som vstupoval z vnútorného presvedčenia ako mladý robotník Švermových železiarní v Podbrezovej. Preto aj po novembrovom prevrate v r. 1989 som ani chvíľku nezaváhal a vedel som, že moje miesto môže byť iba v KSS. Patril som medzi tých niekoľko jednotlivcov, ktorí začali budovať novú KSS. Bol som členom prípravného výboru KSS ´91 a predsedom jej bratislavského výboru. V strane som zastával rôzne funkcie – od hospodára ZO KSS až po 1. podpredsedu ÚV KSS v rokoch 1994-1998. V súčasnosti som predsedom OV KSS v Bratislave – Petržalke.

Aký máte pohľad na 17. november 1989, aké príčiny boli jeho dôvodom? Ako ho vnímate dnes?

  Odp.: 17. november 1989 bol štátnym prevratom. Išlo o akciu dlhodobo pripravovanú západnými spravodajskými službami. Revolúcia je revolúciou vtedy, keď prinesie novú kvalitu života. Dnes však vidíme, že 17. november 1989 ju nepriniesol. Ešte dnes v mnohých ukazovateľoch hospodárskeho a sociálneho života nedosahujeme úroveň spred novembra 1989. Novembrový štátny prevrat v r. 1989 mal svoje vnútorné i vonkajšie príčiny. Poukázali sme na ne na medzinárodnej konferencii v Stupave v r. 2003. Medzi tie vnútorné patrili napr. - prevládanie byrokracie a centralizmu v riadení, neriešenie kritických pripomienok zo základných organizácií, suplovanie volených orgánov aparátom strany, neprincipiálna kádrová politika, nekritické preberanie sovietskeho modelu socializmu na podmienky Československa – inými slovami, nerešpektovanie špecifických zvláštností jednotlivých krajín pri budovaní socializmu, vyhlasovanie osobných želaní za skutočnosť, odtrhnutie vedy od praxe, politiky od života. Z medzinárodných podmienok to bola samozrejme zrada Gorbačova, oslabenie pozícií ZSSR a náročnosť národných rozpočtov na výdaje na zbrojenie vyvolané vývinom nových zbrojných systémov zo strany USA a ich spojencov v NATO.

  Samozrejme, že tých podmienok bolo viac. No pre obmedzený priestor nie je možné, aby som ich vymenoval či rozobral všetky. Jedno si je však treba uvedomiť. Že išlo o spojenie vnútorných i medzinárodných príčin. Zdôrazňujem to preto, že dnes, s odstupom času sa na tie vnútorné zabúda a celá vina sa zvaľuje len a len na Gorbačova. Je to nevedecké a rozvoju strany to neprospieva.

Ako vnímate vývin komunistickej strany až po súčasnosť?

  Odp.: KSS prešla po r. 1991 dvoma etapami vývoja. V prvom období išlo o zjednotenie dvoch komunistických strán – KSS ´91 a ZKS a vybudovanie organizačných štruktúr. V druhej potom o začlenenie strany do politického spektra na Slovensku. Všetci, ktorí sme sa na obnovovaní činnosti KSS podieľali, sme to robili vo voľných chvíľach, cez soboty a nedele. Chýbali nám skúsenosti z organizovania straníckeho života v období nástupu primitívneho kapitalizmu a nedostačujúce boli materiálne podmienky. Dnes si uvedomujem, že sme urobili aj chyby. Jednou z najväčších bolo to, že sme včas nepostrehli organizovanie sa bývalých vedúcich funkcionárov KSČ a vyššie postavených pracovníkov aparátu a ich postupné prenikanie do orgánov strany s cieľom ujať sa stratených pozícií. Dnes práve títo ľudia vtláčajú strane charakter a presadzujú také formy a metódy práce, akými strana pracovala v uplynulých desaťročiach a o ktorých som už hovoril v súvislosti s vnútornými príčinami štátneho prevratu v r. 1989.

  Druhá etapa vo vývoji KSS nastala po r. 2002, kedy sa stala parlamentnou stranou. Stala sa spolutvorkyňou štátnej politiky, aj keď – a to treba otvorene povedať – len podielom 10 poslancov. Ale naskytli sa jej podmienky, aké do r. 2002 nemala. Finančné, politické i propagačné.

Zvykneme sa pýtať, prečo v roku 1991 vznikli dve komunistické strany, ako si na toto obdobie spomínate?

  Odp.: Ako som už naznačil, v r. 1991 vznikli dve komunistické strany. Podľa môjho názoru to malo niekoľko príčin. Tá hlavná spočívala v predstave o charaktere budúcej KSS. Jedna skupina sa snažila vidieť to, čo sa stalo v dialektickej jednote pozitívnych i negatívnych stránok vývoja socializmu, vnútorných i vonkajších príčin. Z toho potom vzišla ich vízia budúcej KSS a jej program. Táto skupina založila KSS ´91.

  Druhá skupina sa viac orientovala na bývalých funkcionárov, na nekritický prístup k uplynulému obdobiu. Z tejto skupiny vznikol ZKS. Už na prvom spoločnom stretnutí v Kováčovej pri Zvolene na začiatku r. 1991 som navrhoval, aby sme vyhlásili založenie iba jednej KS. Prof. Zelinka, vedúca osobnosť ZKS bol však kategoricky proti. Myslím si, že najmä preto, lebo nechcel prísť o funkciu. Som presvedčený, že keby sme sa boli vtedy dohodli, mnohé dnešné problémy vnútrostraníckeho života nemuseli byť.

V súčasnosti je Komunistická strana parlamentnou stranou. Ako vnímate pôsobenie zástupcov KSS v NR SR a otrasy, ktoré sa počas ich mandátu udiali? (Arvay, Hopta, nešťastné hlasovania, nekomunistické výroky...)

  Odp.: Pôsobenie komunistických poslancov v parlamente a činnosť celého poslaneckého klubu verne kopíruje činnosť a pôsobenie KSS na slovenskej politickej scéne. Častokrát sa zahmlieva skutočnosť, informácie, ktoré sa dostávajú navonok sa prísne selektujú, niektoré hlasovania poslancov sú nepochopiteľné. Napr. keď sa prvý krát hlasovalo o skrátení volebného obdobia, hlasovanie o zvýšení finančného príspevku na činnosť politických strán, o obmedzení poslaneckej imunity a niektoré ďalšie. Viem, že strana musí robiť aj kompromisy. Ale kompromis je vždy dohodou minimálne dvoch subjektov a nemôže byť jednostranný, lebo v tom prípade nejde o kompromis, ale o ústupok. A ja mám dojem, že naši poslanci urobili viac ústupkov ako bolo treba. Počas uplynulých štyroch rokov sme viackrát boli svedkami protichodnosti vyhlásení poslancov i vedúcich funkcionárov KSS. To svedčí o nekoordinovanosti ich mediálneho pôsobenia. Napriek viacerým výzvam strana dodnes nemá svojho hovorcu. Snaží sa to suplovať Klimentová, avšak nedostatočne.

  Prípad Arvaya by som nespájal s poslaneckým klubom. Od samého začiatku bolo jasné, že Arvay nemá komunistické presvedčenie. Tento prípad bol výsledkom neprincipiálnej kádrovej politiky Ševcovho vedenia strany. Na takéto pozície by sa mali navrhovať ľudia osvedčení, ktorí už vernosť KSS a jej ideálov prejavili. Mali by sa rešpektovať návrhy základných organizácií. Dodnes sa tak nedeje. Ukázalo sa to i pri tvorbe kandidátky pre voľby do európskeho parlamentu. Keď sa však už tak stalo, malo sa prijať principiálne riešenie. Tí, ktorí ho na kandidátku strany zaradili, mali pre seba z toho vyvodiť politickú zodpovednosť a Arvay mal byť vylúčený z poslaneckého klubu. Nestalo sa tak. Nakoniec odišiel sám. Prípad Arvay prvý krát vážne rozdelil stranu. Iná situácia bola v súvislosti s Hoptom. Ja sám som mal s ním mnohé negatívne skúsenosti. No jeho odvolanie z člena ÚV KSS dodnes považujem za protiprávne, lebo sa udialo v rozpore s dovtedy platnými Stanovami KSS. Podstatu celého problému vidím v tom, že Ivan Hopta vyhlásil, že chce na zjazde kandidovať za predsedu KSS. To predsa Ševc so Zozuľákom nemohli v žiadnom prípade dopustiť. Tiež som presvedčený o tom, že Hopta mal dostať príležitosť vystúpiť na zjazde strany a prezentovať tam svoje názory. Celý prípad mal s konečnou platnosťou rozhodnúť 5. zjazd KSS a nie úzke vedenie. Aj toto svedčí o tom, že v strane vládne Sekretariát a nie volené orgány. Tie sú, a teraz sa žiaľ dotknem samoľúbosti mnohých z ich členov,  v područí Ševca, Jaču a Zozuľáka.   A čo   sa   týka   nekomunistických výrokov? Sám som prekvapený z ich početnosti. Ich príčinu vidím v tom, že sa z úst vedúcich predstaviteľov strany vytráca revolučný slovník. Už nehovoria o robotníckej triede, triedach a triednom boji. Hovoria o občanoch a ich záujmoch. Revolučnosť teórie vedeckého socializmu je tak zahmlievaná oportunistickým slovníkom sociálnej demokracie.

Pred nedávnom s. Ševc na tlačovej konferencii v Bratislave tvrdil prítomným novinárom, že v strane nie sú žiadne frakcie a dokonca povedal, že to je všetko práca s. Júliusa Feješa. Aké máte Vy informácie o frakcii v strane?

  Odp.: Súhlasím so Ševcom. Klub komunistov za demokratizáciu vnútrostraníckeho života nie je žiadna frakcia. Ide o komunistov a základné organizácie, ktoré majú proste na niektoré otázky straníckej práce iný názor. Ševc sa ale mýli v tom, že je to práca Feješa. Robí to zámerne, aby zahmlil pravú podstatu problému. Ide mu o to, aby ľudia nepoznali pravdu. Feješ nič nerobí sám od seba. V klube rozhodujeme kolektívne a tak sú prijímané i naše stanoviská. Aj prvé zasadanie zvolal nie z vlastnej iniciatívy, ale preto, že sme ho o to požiadali. Vždy musí niekto zabezpečovať organizačné veci a my sme touto úlohou poverili Jula Feješa. 

Aké riešenie pre súčasné obdobie preferujete? Myslíte si, že po voľbách do NR SR sa naozaj niečo zmení? Čo treba robiť?

  Odp.: Myslím si, že pre stranu by bolo najlepšie, keby zvolala celoštátnu konferenciu resp. mimoriadny zjazd, aby sa uskutočnili tajné demokratické voľby orgánov strany a prijal sa akčný program jej konsolidácie. Mal by to byť program, ktorý by jasne formuloval, že KSS je stranou robotníckej triedy a jej hlavným programovým cieľom je vybudovanie sociálne spravodlivej socialistickej spoločnosti. Som za zrušenie KV KSS, ktoré sú druhými centrami moci a za prijatie nových Stanov KSS, v ktorých by sa zohľadnili návrhy základných organizácií.

  Žiaľ, čo sa týka zmien po voľbách, nie som veľkým optimistom. Ja som mal iné návrhy na riešenie  súčasnej  situácie,  ale  Klub.... ich neprijal. Podriadil som sa rozhodnutiu Klubu... a pretože sme pred voľbami, nebudem o tom konkrétnejšie hovoriť. Pokúsme sa teda zmeniť aspoň situáciu v Klube komunistických poslancov. Voľme KSS a krúžkujme č. 37 – Ing. S. Kolcun, 63 – N. Kaputová, 103 – RSDr. K. Uhrík, 150 – Ing. K. Fajnor.

Ste kandidátom KSS pre parlamentné voľby. Ako prebiehalo zostavovanie kandidátky, ako to prebiehalo?

  Odp.: Neviem ako zostavovanie kandidátky pre parlamentné voľby prebiehalo inde. Poviem ako sme to robili v Petržalke. ZO KSS na výročných členských schôdzach schválili návrhy. Všetky boli zaradené na hlasovací lístok. Ešte raz podčiarkujem, že všetky. OV KSS zvolal mimoriadnu okresnú konferenciu a tam sa uskutočnili primárne voľby. Delegáti určili hlasovaním poradie kandidátov. Za Petržalku získal najviac hlasov Karol Fajnor. Ja som skončil na druhom mieste. Okresná konferencia rozhodla, že ako návrh predložíme Karola Fajnora a mňa ako náhradníka. KV KSS tento návrh nerešpektoval. Už som počul aj také hlasy, že Petržalka návrh na Fajnora nepredložila. Nie je to pravda.

11.3.2006 bola schválená kandidátka KSS do parlamentných volieb. Po tomto zasadaní z funkcií odstúpili niektorí čelní funkcionári. Aké dôvody ich ku takémuto kroku viedli? (Karap, Gregor a ďalší...)

  Odp.: Neviem, aké skutočné dôvody viedli týchto funkcionárov, aby odstúpili zo svojich funkcií. No ukázalo sa, že dvojtvárnosť sa nevypláca. Prečo to urobili by mali povedať oni sami. Ale pred celou stranou. Aby strana videla, aké sú v orgánoch skutočné pomery. Mňa na tomto udivuje najviac to, že Ševcovi vyčítajú veci, ktoré sami robili. Mám totiž ešte v živej pamäti ich vystúpenie na stretnutí v Gelnici v r. 2005, keď sa prijímala tzv. Gelnická výzva.

Klub komunistov za demokratizáciu vnútrostraníckeho života odporučil všetkým voličom voliť číslo 16, ale zároveň ich vyzval na krúžkovanie s. Fajnora, s. Kaputovej, s. Kolcuna a Vás. Myslíte si, že je reálna možnosť, aby sa práve títo ľudia naozaj dostali do parlamentu? Čím sa líšia od prvých 20-tich kandidátov?

  Odp.: Už som čiastočne odpovedal v otázke č. 7. Musíme urobiť všetko preto, aby sa títo štyria, ktorých odporúča Klub komunistov za demokratizáciu vnútrostraníckeho života dostali do parlamentu. Nie je to ľahká úloha, ale je reálna. Nebudem hovoriť o sebe, ale s. Fajnora, s. Kaputovú a s. Kolcuna poznám ako čestných komunistov, ktorí budú mať určite záujem na sprehľadnení činnosti komunistických poslancov a som presvedčený, že pri hlasovaniach v  NR SR sa budú riadiť programom KSS, že všetky návrhy zákonov budú posudzovať z pohľadu ich dopadu na život robotníkov a nepodľahnú záujmom rôznych lobistických kruhov. A čím sa líšia od prvej dvadsiatky? Práve tým, že tam nie sú.

Na koniec rozhovoru zvykneme pokladať otázku, či nechcete niečo čitateľom alebo tvorcom Avantgardy odkázať?

  Odp.: Čitateľom a tvorcom Avantgardy odkazujem: „Vydržte!“ Dali ste sa na ťažkú a tŕnistú cestu. Mnohí Vás budú odsudzovať, lebo ich slepota im nedovolí vidieť iskru, ktorú zapaľujete. To nech Vás však neodradí. Každý začiatok býva ťažký a ja verím, že ho zvládnete. Úprimne Vám držím palce.

Ďakujem za rozhovor!

Rozhovor viedol V. Jágrik ml.