Prepych – ekonomická aj morálna jazva kapitalizmu

  Obhajobe kapitálu slúži všelikto a všeličo. V súhrne ide o veľkú mašinériu, v ktorej významné miesto zaujíma buržoázna tlač. Tá v danom kontexte využíva rôzne postupy. Napríklad, vychvaľovaním vraj „príkladných“ vlastností ako je údajná skromnosť jednotlivých kapitalistov. Lenže v rámci konkurenčných ťahov časť buržoáznej tlače prináša aj informácie iného druhu o prepychu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť životného štýlu boháčov rôznych kategórií. Prejavuje sa, napríklad, vo výrobe luxusných tovarov a ich používaním. Tu je niekoľko príkladov. Na tradičnej výstave klobúkov v Melbourne, konanej aj v tomto roku, objavil sa klobúk z ateliéru austrálskej návrhárky Sereny Dindermanovej. V informácii prinesenej denníkom Plus 1 deň dňa 6.10. 2006 sa uvádza, že klobúk bol určený „len pre majetné dámy“. Prečo? Lebo ho zdobia stotridsať karátové brilianty a iné vzácne drahokamy, zlaté perly výnimočnej veľkosti a kvality.

  V USA dali na trh pitnú vodu z Tennesse. Nuž, voda je artikel, ktorý je predmetom čulého obchodovania. Vo svete i u nás. V USA bežný jav. Ale v súvislosti s vodou z Tennesse je tu jedna zaujímavosť. Predáva sa vo fľašiach, zdobených krištáľmi  Swarovski. Každá z nich stojí 50 000 našich korún. A preto si ju kupujú americký superboháči.

  V časopise Život /2.10. 2006/ bola zaujímavá fotografia so stručným, ale za to výstižným textom. Na obrázku je vaňa, v ktorej sa predvádza pán v obleku s kravatou. Reklama je reklama, najmä ak ide o naozaj neobvyklú vaňu určenú pre čínskych multimilionárov. Je totiž zo zlata a platiny.

  Denník Hospodárske noviny /31.10. 2006/ uverejnil článok s názvom „Disney Land ruských boháčov. Moskovský veľtrh luxusu ponúka milionárom všetko, čo potrebujú pre svoj high-life“. Miesto konania takéhoto podivného veľtrhu nebolo náhodné. Veď v terajšom Rusku je približne 400 000 dolárových milionárov a samotná Moskva sa počtom miliardárov môže porovnávať s hociktorou metropolou vo svete. Na tomto veľtrhu realitnej kancelárie predávali ostrovy v Karibskom mori,  zámky pri francúzskej rieke Loire a ponúkali predmestské vily v cene niekoľkých desiatok miliónov dolárov. Na Milionare Fair mohli ruskí suoperzbohatlíci obdivovať aj značkový mobil GoldVish. Bol totiž z osemnásť karátového zlata a vykladaný diamantmi v hodnote 30 000 dolárov. Ponúkali sa tam aj vraj rozprávkovo vybavené jachty, ktoré sa v ostatných časoch stali hitom medzi takmer neohraničene zaperenými pracháčmi. Tí nemajú problém zaplatiť za takéto plavidlá horibilné čiastky peňazí.

  Takmer ohromujúco zapôsobil na mňa článok, uverejnený v denníku Plus 1 deň z 22.11. 2006. Mal názov „Sexi krivky alebo sexi bielizeň“. Hovorilo sa v ňom o veľkolepej módnej šou v rámci ktorej modelky predviedli spodnú bielizeň Victoria’s Secret. Podujatie malo názov „Sexi“. Dominovali v ňom české top modelky Hana Soukupová a Karolína Kurková. České devy očarili vybrané obecenstvo svojimi zjavmi a Karolína Kurková ešte aj čímsi iným. Na mólo totiž vyšla v podprsenke zo zlata a diamantov. Symbióza ženskej krásy a bohatstva vraj očarila nielen módnych expertov, ale obecenstvo vôbec a „pánom sa zastavil dych“.

  Keby bol priestor, bolo by možné uviesť aj iné príklady o uplatňovaní prepychu pre potechu ľudí veľmi bohatých a vo väčšine nemenej snobských. Ale pre pochopenie čo vládne svetom boháčov to hádam aj stačí. Avšak nielen inde vo svete sa dejú takéto, pre pracujúce masy nepochopiteľné a aj poburujúce javy. Aj na našom neveľkom Slovensku sa koná luxus vo veľkom štýle. V denníku Plus 1 deň /19.10. 2006/ stálo : „čerstvo zamilovaný milionár Boris Kolár a jeho priateľka Kateřina Brožová sa nikdy netajili tým, že sa radi obklopujú luxusom“. Ale ani zďaleka nejde len o tento pár. Na Slovensku, vzhľadom na jeho veľkosť, ide o dosť veľký počet ľudí, ktorí si doprajú prepych rôzneho druhu. Napríklad v oblasti bývania. Podľa denníka Plus 1 deň /28.9. 2006/ ponúkajú Slovenskí boháči sto tisíc korún za štvorcový meter v budúcich bytoch v rámci River parku na dunajskom nábreží. Päť izbový Penthaus v nadstavbe historického domu v bratislavskom Starom meste vyjde okolo 20 miliónov Sk. Troj, či štvorizbové byty v luxusných vilách Condominium Renainssance /Karlova Ves , Bratislava/ stoja vraj – lebo investor odmieta zverejniť patričné údaje – až okolo 30 miliónov korún. Na desiatky miliónov vychádzajú už nie vily, ale honosné paláce, najmä v osobitných, od sveta uzavretých lokalitách. Boháči na Slovensku držia krok s podobnými kruhmi v iných krajinách aj vo vzťahu k movitým veciam či objektom. Jeden milionár si dal vybaviť jedno zo svojich áut za desať miliónov korún a druhý dokonca za šestnásť miliónov korún. Na prepychových jachtách v Chorvátsku i inde relaxujú tak mečiarovský privatizér ako aj národniarský politik. Najnovšie sa objavujú informácie, podľa ktorých túžby po prepychu sa stávajú maniérami popredných štátnych byrokratov. Pravda, na účet nás všetkých.

  Francúzsky marxista 19. storočia P. Lafargue, známy aj svojimi pohotovými a prenikavými pohľadmi na „vysokú“ spoločnosť, hovoril o dámach, ktoré do nich patrili ako o mučedníčkach. Napísal, pravdaže ironicky, že musia veľa pretrpieť, kým si po nemalom sekýrovaní krajčírok, prevezmú skvostné garderóby. A nie menšie obete prinášali, keď svoje, zvyčajne prázdne hlavy, dávali k dispozícii kaderníkom, ktorí ukájali svoju márnivosť vytváraním vyumelkovaných účesov. V podobnom postavení sú popredné paničky na súčasnom Slovensku. Len im pribudli ďalšie formy „mučení“, napríklad úkony v masážnych salónoch, špeciálnych telocvičniach a iných zariadeniach. Občas majú problémy aj iného druhu – napríklad pri hľadaní čo najvýkonnejších gigolov. Lebo ich prachatí manželia radi navštevujú rôzne „domy rozkoše“ a svoje manželky, chuderky, zanedbávajú. Mužská aj slovenská časť high-society dovedne nasleduje svoje zahraničné vzory naozaj v mnohých smeroch. Popri iných je to aj Ples v opere, ktorý sa uskutočňuje v budove SND. Pravdaže nie pre národ, ale pre asi 600 prísne vybraných „superrovných“ spomedzi vraj pred zákonom rovných občanov. O pol tisícku a niečo hostí sa stará dobre viac ako stovka kuchárov a čašníkov. Tí pripravujú a podávajú špeciálne a fajnové jedlá. Na VI. Plese začiatkom tohto roku to boli aj červené ustrice, grilované chobotničky i pečené prepeličky. Naozaj majú naši zazobanci čo pochvaľovať. Aj vo vzťahu k slovenským zaperencom /či zaperencom na Slovensku/ v kontexte s uplatňovaním ich luxusných maniérov by bolo možné napísať ďalšie skutočnosti. Nielen o rozsahu ich rozmanitých chúťok, ale aj o spôsoboch, ktoré používajú. No aj to čo bolo povedané postačuje na to, aby sa dal urobiť obraz o ľuďoch, pre ktorých sa stal prepych akoby organickou súčasťou mnohých stránok ich chovania a konania. Preto sa obmedzím už len na jedno nevyhnutné konštatovanie. Prepych patrí k profilu vládnucich vrstiev kapitalistickej spoločnosti všade vo svete. Už Karol Marx v práci „Mzda, cena a zisk“ uviedol, že významná časť národného produktu sa vyrába v podobe prepychových predmetov, alebo sa za ne vymieňa. Ich spotreba, či využívanie sa stali súčasťou životného štýlu vrchných vrstiev buržoáznej spoločnosti. V súčasnosti sa v kapitalistickom svete prepych realizuje hlbšie i košatejšie ako v minulosti. Lebo boháči čoraz väčšmi bohatnú a to im umožňuje, aby boli čoraz pažravejší vo všetkých smeroch, vrátane prepychových stránok ich života. To sa týka aj buržujov u nás, ktorí často takto nasmerúvajú aj svoje deti.

  Túžba po prepychu patrí k trvalým, od kapitalistického systému neoddeliteľným javom. Ide teda o skutočnosť dlhodobého charakteru, ktorá zmizne až vtedy, keď bude odstránená jej ekonomická základňa a v nadväznosti na to aj nadstavbové faktory, vrátane falošnej kapitalistickej morálky. To však nebude v dohľadnej budúcnosti. Do tej doby treba využívať aspoň zbraň jednoznačnej, dôslednej kritiky, vo forme tlaku verejnej mienky, ktorá môže v akej takej miere brzdiť bezuzdné plytvanie hodnôt, vytvorených pracujúcimi masami.

Prof. Jaroslav Čelko