Ľubochniansky zjazd (16. – 17.1. 1921)
Po porážke generálneho Štrajku robotníckej triedy v decembri 1920 sa začalo obdobie bezprostredného formovania komunistickej strany u nás. Prvé kroky na tejto ceste urobili lavicové organizácie sociálnodemokratickej strany na Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine. Akčný výbor ľavice, ktorý vznikol po osamostatnení marxistickej ľavice v septembri 1920, cieľavedome usmerňoval revolučné robotnícke hnutie na jednotný postup bez národnostných rozdielov a získaval ho pre politiku Komunistickej internacionály. Už roku 1920 prevažovala vo všetkých dôležitých triednych akciách proletariátu na Slovensku zásada proletárskeho internacionalizmu a spojenectva. Zjazd v Ľubochni dal tomuto prúdu rozhodujúci tvar. Na zjazde sa zišlo 149 delegátov, ktorí zastupovali okolo 141 200 členov strany a odborových organizácií Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. O internacionálnom charaktere zjazdu svedčí aj národnostné zloženie zvolených delegátov, z ktorých bolo 88 Slovákov, 36 Maďarov, 15 Nemcov, 6 Ukrajincov a 4 príslušníci židovskej robotníckej organizácie.
Už 15. januára sa na predzjazdovej porade vykonali prípravné práce na politicko-organizačné zabezpečenie celého priebehu zjazdu. Zjazdové rokovanie otvoril 16. januára v zasadacej miestnosti Kollárovho domu tajomník akčného výboru ľavice J. Schiffel. Na tomto zasadnutí sa zúčastnili delegáti všetkých národnostných sekcií. Rokovanie viedol popredný predstaviteľ komunistického hnutia na Slovensku M. Čulen. Delegáti si vypočuli pozdravy prítomných hostí, poslali svoje pozdravy ruskému proletariátu a jeho strane, francúzskym komunistom pri príležitosti utvorenia ich revolučnej strany a pripomenuli si pamiatku významných predstaviteľov nemeckého revolučného hnutia K. Liebknechta a R. Luxemburgovej. Potom prehovorili zástupcovia jednotlivých národnostných sekcií, ktorí odsúdili protiľudovú politiku vládnúcej triedy proti štrajkujúcim robotníkom v decembri 1920 a teror nastolený po ich porážke. Po spoločnom zasadnutí nasledovalo rokovanie v národnostných sekciách. Sekcie mali prerokovať taktiku strany v nasledujúcom období a prijať 21 podmienok pre prijatie do Komunistickej internacionály. Okrem tohto spoločného programu mala každá sekcia rokovať aj o otázkach, vyplývajúcich zo špecifík národnostnej skupiny. Slovenská sekcia rokovala v Kollárovom dome, inonárodná v hoteli Fatra. V slovenskej sekcii vystúpili poprední činitelia revolučného hnutia a ako hosť zjazdu, zástupca Výkonného výboru sociálnodemokratickej ľavice z Prahy spisovateľ I. Olbracht. Vyjadril sa o najdôležitejšom bode rokovania, o revolučnej taktike strany a jej vzťahu ku Komunistickej internacionále. Vyzdvihol súvislosti medzi revolučnými udalosťami v Československu a svetovým revolučným procesom, hovoril o triednej jednote robotníctva v národnom aj v medzinárodnom meradle ako o základnej podmienke víťazstva proletariátu nad buržoáziou. Svojím vystúpením prispel I. Olbracht k revolučnej atmosfére zjazdového rokovania a k jeho jednoznačnému záveru: prijať 21 podmienok KI a založiť komunistickú stranu. Ani brutálny zásah zástupcu štátneho aparátu, ružomberského slúžneho, ktorý nechal delegátov rozohnať četníkmi, nezabránil, aby delegáti neschválili rezolúciu o prijatí 21 podmienok KI s výnimkou 17. bodu, ktorý hovoril o zmene názvu strany na komunistickú stranu. O tomto bode mal rozhodnúť pripravovaný celoštátny zjazd. Aj v inonárodnej sekcii sa delegáti vyslovili za vstup do KI. Prijatím rezolúcie splnil zjazd svoje historické poslanie. Zásah četníkov zabránil, aby sa prediskutovali ďalšie otázky a prijali návrhovou komisiou pripravené ostatné významné dokumenty.
Na druhý deň sa uskutočnilo tajné rokovanie v Robotníckom dome v Ružomberku, ktoré zvolilo nový akčný výbor a prijalo akčný program postupu ľavice do celoštátneho zjazdu. Okrem toho schválili ešte jeden významný dokument, výzvu Chudobnému ľudu Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. V obidvoch dokumentoch sa ako najdôležitejšia úloha predkladá zakladanie straníckych organizácií, vzdelávanie členstva a utužovanie internacionálnej jednoty robotníctva.
Ľubochniansky zjazd sa stal silným impulzom pre urýchlenie formovania KSČ v celoštátnom meradle. Internacionálna jednota a princípy proletárskeho internacionalizmu, ktoré boli pre zjazdové rokovania charakteristické, boli v úplnom súlade s leninským chápaním výstavby strany vo viacnárodnostnom štáte.
Lit.: Ľubochňa 1921—1971. Bratislava 1971. Ľubochňa — medzník na ceste k založeniu KSC. Bratislava 1971. P1evza, V.: Medzník v boji za revolučnú stranu. Nová mysl 1976 č. 1
s. 45—54.