Košický vládny program

  Košický vládny program bol programový dokument prvej ľudovodemokratickej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov. Rokovania o ustanovení ľudovodemokratickej vlády a jej programe sa konali v budove československého vyslanectva v Moskve v marci 1945. Oficiálne sa začali 22.3. a zúčastnili sa na nich delegácie KSČ (K. Gottwald, V. Kopecký, V. Nosek, B. Lastovička a R. Slánský), sociálnej demokracie (Z. Fiarlínger, v. Majer, B. Laušman, V. Patzak), národnosocialistickej strany (J. Stránský, J. Dávid, F. Uhlíř, P. Drtina) a strany lidovej [J. Šrámek, F. Hála). Podkladom týchto rokovaní sa stal návrh, ktorý v mene KSČ predložil V. Kopecký. Ostatné strany svoje návrhy nemali.

  Text Košického vládneho programu sa rozčleňoval do 16 kapitol. Prvá z nich charakterizovala novú, ľudovodemokratickú vládu a jej sociálny a politický profil. V druhej bola zdôraznená jej hlavná úloha, t. j. maximálne pomôcť Sovietskej armáde pri oslobodzovaní ČSR. Tretia kapitola bola venovaná novej armáde, pričom sa zdôrazňovalo, že sa bude budovať na nových, demokratických zásadách a podľa vzoru Sovietskej armády. Štvrtá kapitola určovala zahraničnopolitickú líniu novej vlády, ktorá bola založená na spojenectve s SSSR. Piata kapitola obsahovala základné smernice vnútornej politiky vlády - rozšírenie a prehĺbenie práv ľudu a vybudovanie novej štátnej správy na základe národných výborov , ktoré nahradzovali starý reakčný a byrokratický štátny aparát. V šiestej kapitole boli vytýčené základy nového pomeru Čechov a Slovákov, v ktorých sa proti českému nacionalizmu zdôrazňovali zásady vzájomnej rovnosti a proti ľudáckemu autonomizmu zásady bratskej spolupráce, v tejto kapitole boli načrtnuté aj zásady nového štátoprávneho usporiadania ČSR. Siedma kapitola sa týkala Zakarpatskej Ukrajiny, kapitola ôsma potom obsahovala základy povojnového revolučného riešenia otázky nemeckej a maďarskej menšiny. V deviatej kapitole sa hovorilo o potrestaní zradcov a kolaborantov. Tieto opatrenia smerovali hlavne proti zradcovskej veľkoburžoázii. Reakčné politické strany, ktoré ju predtým reprezentovali, boli zakázané. Kapitoly X-XIII tvorili hospodársku súčasť vládneho programu. Boli v nich vytýčené smernice obnovy vojnou narušeného hospodárstva a objasnené aj základné hospodárske a sociálne premeny v novom štáte: konfiškácia majetku Nemcov, Maďarov, kolaborantov a zriadenie národných správ, pozemková reforma, pripravovaná v tom istom duchu a konečne ustanovenie o kľúčovom priemysle, prírodnom bohatstve a peňažníctve. V zostávajúcich kapitolách sa určovali smernice vlády v oblasti sociálnej, zdravotníckej, školskej a kultúrnej politiky. Napriek veľkému úsiliu reakčných predstaviteľov nepodarilo sa im presadiť žiadne podstatnejšie zmeny v návrhu KSČ a reakcii zostala iba nádej, že svoje zámery bude môcť presadiť až pri jeho praktickom uskutočňovaní. Najťažší boj vznikol o kapitolu, ktorá riešila vzťah medzi českým a slovenským národom. Táto kapitola sa prerokúvala mimo programu 25. a 26. 3. 1945 za účastí delegátov Slovenskej národnej rady (Šrobár, Ursíny, Styk, Husák, Novomeský, Soltész). Najmä národnosocialistická delegácia nechcela upustiť od svojho „Čechoslovakistického" stanoviska. KSČ bola nútená bojovať proti tomuto nesprávnemu názoru.

  Dňa 26. 3. sa dosiahla dohoda a návrhy KSČ boli s nepatrnými zmenami schválené. Po prerokovaní otázok štruktúry a osobného zloženia novej vlády, ktorému buržoázni predstavitelia v duchu zaužívanej koaličnej praxe venovali najväčšiu pozornosť, bol program schválený a podpísaný 29.3. 1945. Vládny program, ktorý bol oficiálne vyhlásený 5.4. 1945 v Košiciach, bol uceleným programom našej národnej a demokratickej revolúcie, jeho prijatie a uskutočňovanie boli skvelým víťazstvom. KSČ a pádnym dôkazom jej oprávnenia viesť národný a štátny život v budúcom ľudovodemokratickom Československu.

Historický kalendár /marec 1939 – 1945/ pre Avantgardu pripravili M. Kakalejčík a M. Bilý.