Kalendár významných udalostí

 

10.januára 1913 -výročie nedožitých narodenín Gustáva Husáka

21.januára 1945 -výročie úmrtia V.I.Lenina ,54.výročie vyvraždenia obyvateľov a vypálenia obcí Kľak a Ostrý Grúň

2.februára 1919-Streľba žandárov do demonštrujúcich robotníkov v Ružomberku.

4.februára 1881-Na rodil sa Kliment Jefremovič Vorošilov, maršál Sovietskeho zväzu, vojenský a štátny činiteľ.

6.februára 1921-Konal sa v Prahe ustanovujúci zjazd českého Komunistického zväzu mládeže.

8.februára 1926-Narodil sa Oleg Vasiljevič Koševoj, hrdina Mladej gardy.

12.februára- Medzinárodný deň solidarity s pracujúcim ľudom Chile.

12.februára 1919- Streľba žandárov do demonštrujúcich robotníkov v Bratislave. Zastrelených bolo sedem demonštrantov.

12.februára 1934- Ozbrojené vystúpenie rakúskych robotníkov v Linci a vo Viedni proti nastoleniu klérofašistickej diktatúry.

14.-25. februára 1956- Konal sa XX.Zjazd KSSZ v Moskve s tajnou Chruščovovou správou.

15.februára 1971- Výstavba elektrárne Tušimice II vyhlásená za celoštátnu stavbu mládeže.

18.-23.februára 1929- Konal sa V.zjazd KSČ v Prahe. Víťazstvo revolučnej boľševickej línie. Za generálneho tajomníka strany bol zvolený Klement Gottwald.

20.februára 1899- Narodil sa Alexander Bubeníček, významný pracovník komunistického hnutia v prvom buržoáznom Československu,dobrovoľník v občianskej vojne v Španielsku.

20.februára 1921- 1.zjazd komunistickej mládeže Československa v Prahe ustanovil jednotný komunistický zväz mládeže Československa.

21.februára- Medzinárodný deň boja proti kolonializmu.

21.-26.februára 1951- Konalo sa v Berlíne I. zasadanie Svetovej rady mieru.

23.februára 1903- Narodenie Júliusa Fučíka, významného komunistického činiteľa, novinára.

23.februára 1949- Národné zhromaždenie Československej republiky prijalo zákon o jednotnom roľníckom družstve.

25.februára -výročie víťazstva československého pracujúceho ľudu

25.februára -Medzi národný deň boja proti nezamestnanosti.

26.februá ra 1869- Narodila sa Nadežda Konstantinovna Krupská, manželka V.I. Lenina, dlhoročná pracovníčka KSSZ, sovietskeho školstva a osvety.

8.marca -Medzinárodný deň žien

14.marca -výročia úmrtia Karola Marxa

28.marca -Deň učiteľov

4.apríla 1945 -výročie oslobodenia Bratislavy,hlavného mesta SR

5.apríla 1945 -výročie vyhlásenia Košického vládneho programu

22.apríla 1870 -výročie narodenia V.I. Lenina

1.mája -Sviatok práce

8.mája 1945 -ukončenie svetovej vojny v Európe

9.mája 1945 -výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou,výročie prijatia Ústavy 9.mája 1948

14.-16.mája 1921-výročie založenia KSČ

1.júna -Medzinárodný deň detí

2.-8.júna 1918 -výročie vzbury slovenských vojakov v Kragujevaci

26.júla 1956 -výročie útoku kubánskych revolucionárov na kasárne Moncada v Santiagu

29.augusta 1944 -výročie SNP,výročie vzniku KSS

8.septembra 1943 -výročie popravy J.Fučíka

9.septembra 1948 -výročie vyhlásenia KĽDR

21.septembra -Deň tlače

28.septembra 1948 -výročie organizačného zjednotenia KSČ a KSS

1.októbra 1949 -výročie vyhlásenie Čínskej ľudovej republiky

28.októbra
1918 -výročie vyhlásenie samostatného štátu Čechov a Slovákov
1945 - Deň znárodnenia, prijatie zákona o znárodnení rozhodujúcich priemyselných podnikov,bánk,poisťovní,baní
1968 - vyhlásenie ČSSR za federatívny štát Čechov a Slovákov

30.októbra 1918 -výročie prijatia Martinskej deklarácie

7.novembra 1917 -výročie VOSR

17.novembra -Medzinárodný deň študentstva,výročie štátneho prevratu v roku 1989

23.novembra 1896 -výročie úmrtie F.Engelsa

1848 druhá, tzv. zimná výprava dobrovoľníckych povstalcov na Slovensko

1906 - prvá konferencia slovenských sociálnych demokratov Žilinského okresu

1931 - konferencia pracujúcich Bratislavy

1943 - prijatie Vianočnej dohody o vytvorení SNR a cieľoch odboja medzi komunistami a príslušníkmi nekomunistického odboja

1. december Deň Afriky. V súvislosti s uvedeným dňom nezabúdajme na otrasné údaje: 350 miliárd dolárov predstavuje výška "dlhu", ktorý má zaplatiť africký kontinent. 33 miliárd dolárov spláca chudobná Afrika na umorenie tohto "dlhu". Napr. verejný dlh Pobrežia slonoviny predstavuje 6 miliárd, ale úroky z nich - 3,7 miliárd! Bulletin EIT AET, 27/1999, s. 17

1.12.1938 prezident E. Hácha vymenoval vládu R. Berana

1.12.1959 zomrel akademik Juraj Hronec, profesor Univerzity Komenského (nar. 17.5.1881)

2.12.1925 ustanovujúce zhromaždenie Učenej spoločnosti Šafárikovej

2.12.1944 pri Nemeckej fašisti prvý raz vraždili zajatých povstalcov a pokrokových občanov

2.12.1946 spoločná porada predsedníctiev ÚV KSČ a ÚV KSS o situácii na Slovensku

- začiatok procesu proti J. Tisovi a spol.

2.12.1975 vyhlásenie Laoskej ľudovodemokratickej republiky

3.12.1918 šéf dohodovej vojenskej misie v Budapešti pplk. Vyx žiadal maďarskú vládu, aby jej vojsko odišlo z územia Slovenska

3.12.1931 druhá konferencia jednotného frontu v Rožňave

4.12.1963 Národné zhromaždenie ČSSR schválilo zákon o rodine

5.12.1989 rozhodnutie ministra vnútra zrušiť drôtené zátarasy na čs. úseku hranice s Rakúskom

6.12.1918 československý vyslanec v Budapešti M. Hodža dohodol s maďarskou vládou demarkačnú čiaru, za ktorú sa malo stiahnuť maďarské vojsko

6.12.1973 OSN schválila zákaz chemických a bakteriologických zbraní

7. a 8.12. 1890 v Budapešti sa konal ustanovujúci zjazd Sociálnodemokratickej strany Uhorska

7.12.1918 vytvorenie Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska

7.12.1919 konala sa v Prahe prvá konferencia marxistickej ľavice Československej sociálnodemokratickej robotníckej strany

7.12.1929 po parlamentných voľbách bola druhý raz vytvorená koaličná vláda ČSR na čele s agrárnikom F. Udržalom

8.12.1989 odstúpila slovenská vláda, poverenie zostaviť novú vládu dostal akademik Milan Čič

9.12.1920 polícia obsadila Lidový dom v Prahe. Ľavica Sociálnodemokratickej strany vyhlásila generálny štrajk. V nasledujúcich dňoch sa na štrajku zúčastnilo asi milión priemyselných a poľnohospodárskych robotníkov

10. a 11.12.1970 - na zasadnutí ÚV KSČ bolo schválené Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Nepriatelia ľudí práce tento dokument nazývajú Manifestom neostalinizmu a veľmi ľutujú za 20-timi "stratenými rokmi"... (Kronika ľudstva, s. 1032). My sme presvedčení, že "na svete nie je nič legitimné. Každé právo má základy v moci. Preto voľba k boju za moc pre robotnícku triedu musí byť našou najväčšou cnosťou" (B. Šmeral). "Verím, že i naše deti pôjdu cestou svojich rodičov a budú zveľaďovať tie hodnoty, ktoré vytvorili ich predkovia. Tak, ako my sme sa snažili zveľaďovať, znásobovať hodnoty revolucionárov >, ktorí boli pred nami. Naša generácia vytvorila dôstojné dielo". (V. Biľak)

10.12. Deň ľudských práv

10.12.1948 OSN prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv

10.12.1956 založenie Ľudového hnutia pre oslobodenie Angoly

10.12.1989 v ČSSR nastúpila vláda tzv. národného porozumenia na čele s M. Čalfom

11.12.1843 narodil sa Robert Koch, nemecký lekár, jeden zo zakladateľov modernej bakteriológie, nositeľ Nobelovej ceny

11.12.1918 V. Dvortsák vyhlásil v Košiciach Slovenskú ľudovú republiku

12.12.1860 nepokoje nemajetných v Seredi

12.12.1943 podpísanie Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom

12.12. - zakončenie tradičného Mesiaca československo�sovietskeho priateľstva, ktorý začínal každoročne 7. nov.

12.12.1944 - fašisti vykonali tretiu hromadnú vraždu v Kremničke

12.12.1944 - fašisti v Brezne nad Hronom pred mestským domom zastrelili 23 obyvateľov

12.12.1944 neďaleko Brezna na Krtičnom fašisti popravili 31 účastníkov SNP

12.12.1944 - na Javorníkoch blízko Bytče obsadili fašisti a bytčianski gardisti osadu Magále a celú ju vypálili

13.12.1834 zložil hudobný skladateľ František Jan Škroup pieseň Kde domov Múj na slová Josefa Kajetána Tyla

13.12.1920 štrajkujúci robotníci na Vrútkach obsadili železničné dielne, poštu, telegraf a telefón

14.12.1895 sa narodil Paul Eluard, francúzsky pokrokový básnik, bojovník proti fašizmu (umrel 18.11.1952)

14.12.1914 narodil sa Július Letňan, slovenský hudobný skladateľ a organizátor hudobného života (zomrel 3.2.1973)

14.12.1935 odstúpenie prezidenta ČSR T. G. Masaryka

15.12.1859 narodil sa Lazar Ludvík Zamenhof, poľský lekár, filológ, tvorca esperanta, základy ktorého utvoril roku 1878 (zomrel 14.4.1917)

15.12.1918 v L. Sv. Mikuláši manifestácia stavebného robotníctva žiadala vytvorenie socialistického Československa

15.12.1948 - založili Poľskú zjednotenú robotnícku stranu

16.12.1918 - bola založená Komunistická strana Poľska

17. 12.1918 - Deň lekárov

17.12.1905 - zhromaždenie asi tisíc robotníkov v L. Sv. Mikuláši za všeobecné volebné právo a na podporu ruskej revolúcie

17.12.1944 - v Bratislave umučili študenta Mirka Nešpora, Hrdinu Slovenského národného povstania (nar. 28.9.1924)

17.12.1958 - vznikla Československá meteorologická spoločnosť

17.12.1987 - súdruha Gustáva Husáka vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ nahradil s. M. Jakeš

18.12. - Deň československej poštovej známky

18.12.1935 - JUDr. E. Beneš zvolený za prezidenta ČSR

18.12.1938 - voľby do autonómneho slovenského snemu

18.12.1944 - v Kremničke fašisti zversky zavraždili dr. Alžbetu Gwerkovú Gölnerovú, aktívnu protifašistickú bojovníčku

18.12.1944 - začala na československom území operácie rumunská armáda. Počas piatich mesiacov bojov rumunské divízie spoločne s jednotkami Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR postúpili do hĺbky 400 km a zúčastnili sa na ničení fašistických síl, na dobových operáciách a bojoch. Pri svojom postupe v ČSR oslobodili 1722 obcí, z toho 31 miest

18.12.1948 - bola založená Slovenská filharmónia

18.12.1948 - bol vydaný zákon o TANAP-e

19.12.1884 - narodil sa Antonín Zápotocký (zomrel 13.11.1957)
A. Zápotocký bol pokračovateľom diela svojho otca, ktorý bol jedným z priekopníkov socializmu v českých krajinách. Patril k tým, čo vytušili historický význam Októbrovej revolúcie, postavil sa na jej obranu a šíril jej myšlienky v radoch nášho robotníctva. Bol jedným zo zakladateľov marxistickej ľavice, členom KSČ od jej založenia. Aktívne pracoval ako poslanec, generálny tajomník Červených odborov. Roku 1939 ho pri prechode hraníc gestapo zatklo a väznilo až do konca vojny v koncentračnom tábore.
Aj po oslobodení bol blízkym spolupracovníkom K. Gottwalda, predsedom Ústrednej rady odborov, poslancom a predsedom vlády. V rokoch 1953-1957 bol prezidentom ČSR a má svoj podiel zodpovednosti za politické procesy a ich revíziu v rokoch 1955-1957. Zápotocký bol taktiež autorom mnohých politických statí, prejavov i niekoľkých románov, v ktorých zachytil začiatky robotníckeho hnutia v Česku a zápas za utvorenie KSČ.

19.12.1906 - narodil sa v ukrajinskom seli- obci Kaminske Leonid Ilič Brežnev (zomrel 10.11.1982) - Straníckej práci sa L. I. Brežnev venoval už or roku 1938. V ťažkých rokoch Veľkej vlasteneckej vojny sa zúčastnil vojenských operácií Červenej armády aj na oslobodení Československa. Brežnev na XIX. zjazde KSSZ (1952) bol prvýkrát zvolený za člena ústredného výboru, v 1964 zvolený na čelo KSSZ a od r. 1977 zastával funkciu najvyššieho predstaviteľa sovietskeho štátu.Činnosť Brežneva nie je dosiaľ objektívne zhodnotená. Účelovo sa mu vytýka "stagnácia" (v býv. ZSSR) a v kapitalistickom svete - tzv. Brežnevova doktrína (z 3.8.1968) o spoločnej ochrane socialistických krajín. Akoby superspoločne nepostupovali USA, NATO (napr. v Juhoslávii) a všetky kapitalistické krajiny.Zámerne sa zabúda i na Reaganov a pápežov tzv. projekt demokracie a verejnej diplomacie (prijatý Reaganovou vládou r. 1983) a na vyhlásenia námestníka riaditeľa "Hlasu Ameriky" P. Nicolaidesa: "Sovietsky zväz a jeho spojencov musíme destabilizovať a vyprovokovať (adekvátnejšie - stále provokovať) roztržku medzi ich národmi a vládami... Musíme sa usilovať (ale to nie je zasahovanie!?) vraziť klin medzi krajiny komunistického bloku vyvolávaním ich nespokojnosti a podozrievavosti. Musíme roznecovať nacionalizmus... Musíme sa usilovať o vzkriesenie náboženstva v krajinách za železnou oponou".Na druhej strane "svet dobra" pozitívne oceňuje jeho "protichodné" politické urovnania v rámci medzinárodného politického uvoľňovania (26.5.1972 SALT 1, 1.8.1975 základný dokument KBSE?)

19.12.1918 - uzákonili v ČSR osemhodinový pracovný čas

19.12.1944 - fašisti vykonali štvrtú hromadnú vraždu v Kremničke

19.12.1959 - prijaté dohody o vybudovaní ropovodu Družba, ktorého výstavba začala roku 1960. Družba je jedna z najväčších potrubných tepien na svete  meria 5502 km, z toho na býv. území ZSSR 3688 km, ČSSR 1001 km, PĽR 656 km, MĽR 130 km a NDR 27 km

20.12.1944 - popravili fašisti na námestí v Dobšinej Karola Adlera, veliteľa partizánskeho oddielu Sándora Petöfiho, oddielu zloženého z československých občanov maďarskej národnosti (nar. 20.3.1910)

20.12.1949 - bola zriadená medzinárodná Leninova cena Za upevnenie mieru medzi národmi

20.12.1950 - Národné zhromaždenie Československej republiky schválilo zákon na ochranu mieru

21.12.1834 - hrala sa po prvý raz pieseň Kde domov múj na premiére Fidlovačky v Prahe

21.12.1879 - narodila sa ambivalentná osobnosť Josef Vissarionovič Stalin (Džugašvili), revolucionár, sovietsky štátnik, jeden z predstaviteľov medzinárodného robotníckeho a komunistického hnutia. Zomrel 5.3.1953, ale Stalinove zásluhy, nedostatky a tragické omyly dosiaľ nie sú vedecky zhodnotené

21.12.1889 - vyšlo prvé číslo časopisu Slovákov v USA Slovák v Amerike

21.12.1991 - v Alma Ate (Almaty) vznikol medzištátny útvar z väčšiny bývalých sovietskych republík � Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ)

22.12.1834 - narodila sa Marko Vovčok (rod. Marija Vilins°ka), ukrajinská spisovateľka. Ako jedna z prvých zobrazila vo svetovej literatúre nezidealizovanú, trpiacu rodinu (zomrela 10.8.1907)

23.12.1844 - narodil sa Ďuro Čajda, slovenský novinár, redaktor Národných novín a humoristického časopisu Černokňažník (zomrel 19.2.1913)

24.12.1918 - pplk. Vyx odovzdal maďarskej vláde nótu so stanovením demarkačnej čiary medzi Maďarskom a ČSR

25.12.1918 - konal sa v L. Sv. Mikuláši prvý povojnový zjazd sociálnych demokratov

25.12.1919 - prvý zjazd Slovenskej sociálnodemokratickej strany, ktorá sa prihlásila k jednotnej organizácii s českými sociálnymi demokratmi

26.12.1893 - narodil sa Viktor Egri, maďarský spisovateľ

27.12.1904 - narodil sa národný umelec Ladislav Novomeský, popredný slovenský básnik, novinár, komunista (od r. 1925) a kultúrny pracovník. V lete 1943 spolu s K. Šmidkem a G. Husákom stal sa členom V. ilegálneho Ústredného vedenia KSS a od dec. u.r. členom SNR. V rokoch 1951-1956 bol nespravodlivo väznený, roku 1963 rehabilitovaný. L. Novomeský zomrel 4.9.1976

27. - 30.12.1918 - organizačné zjednotenie českých a slovenských sociálnych demokratov na XII. zjazde Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej v Prahe

27.12. 1938 - úradne rozpustili KSČ na celom území oslabenej republiky, v ZSSR zaviedli titul Hrdina socialistickej práce

27.12.1944 - konala sa v Michalovciach prvá oblastná konferencia KSS na oslobodenom území novej republiky

28. - 29.12.1860- vzbura tovarišov a robotníkov v novej Bani

28.12.1944 - popravili fašisti v Medzibrode 4 partizánov pred tvárou celej obce

28.12.1945 - umrel Theodore Dreiser, americký spisovateľ, kritik kapitalistickej spoločnosti (nar. 27.8.1871)

28.12.1989 - predsedom FZ ČSSR sa stal Alexander Dubček

29.12.1920 - bola založená Komunistická strana Francúzska

29.12.1944 - bol popravený Arpád Felcán, slov. komunista, učiteľ a školský teoretik, účastník SNP (nar. 13.8.1900

29.12.1989 - za prezidenta ČSSR bol zvolený V. Havel (jediný hlas nedostal od Slováka dr. Riška)

30.12. 1874 - uhorská vláda zatvorila gymnázium v Kláštore pod Znievom

30.12. 1918 - založili KS Bieloruska a KS Nemecka

30.12.1968 - zomrel Trygve Havldan Lie, nórsky politik, prvý generálny tajomník OSN

30.12.1969 - zomrel národný umelec Jiří Trnka, český maliar a grafik, tvorca bábkových filmov (nar. 24.2.1912)

31.12.1915 - sa narodil Jan Opletal, jedna z prvých obetí nacistického teroru proti českým študentom (zomrel 11.11.1939)

31.12.1939 - vytlačili v Čachticiach v malej tlačiarni prvé číslo Hlasu ľudu s dátumom január 1940

31.12.1944 - v priestore Prievidza prešlo 110 maďarských vojakov k partizánom

31.12.1944 - v Klenovci fašisti zohnali do kultúrneho domu takmer všetkých obyvateľov. 39 z nich gestapáci označili za partizánov a odvliekli do koncentračných táborov