J. V. Stalin – Úryvok z knihy Otázky leninizmu
 

  Už som povedal, že medzi Marxom a Engelsom na jednej strane a Leninom na strane druhej je celé obdobie panstva oportunizmu II. internacionály. Pre presnosť musím dodať, že tu nejde o formálne panstvo oportunizmu, ale iba o jeho skutočné panstvo. Formálne stáli na čele II. internacionály pravoverní „marxisti", „ortodoxní" — Kautsky a iní. V skutočnosti bola však hlavná činnosť II. internacionály vedená oportunisticky. Oportunisti sa prispôsobovali buržoázii v dôsledku svojej prispôsobivej, malomeštiackej povahy — „ortodoxní" sa potom zasa prispôsobovali oportunistom v záujme „zachovania jednoty" s oportunistami, v záujme „pokoja v strane". Výsledkom bolo panstvo oportunizmu, lebo politika buržoázie a politika „ortodoxov" tvorievala uzavretý kruh.
  Bolo to obdobie pomerne pokojného vývinu kapitalizmu, obdobie, ako sa hovorí, predvojnové, keď sa katastrofálne protirečenia imperializmu ešte celkom zreteľne neprejavili, keď sa hospodárske štrajky robotníkov a odborové organizácie vyvíjali viac-menej „normálne", keď volebný boj a parlamentné frakcie mali „závratné" úspechy, keď legálne formy boja boli vynášané do nebies a keď legálnosťou chceli „zabiť" kapitalizmus — jedným slovom, keď strany II. internacionály obrastali tukom a nebolo chuti vážne pomýšľať na revolúciu, na diktatúru proletariátu a na revolučnú výchovu más. Namiesto ucelenej revolučnej teórie — navzájom si odporujúce teoretické formulky a úryvky teórie, odtrhnuté od skutočného revolučného boja más a premenené na spráchnivelé dogmy. Naoko, pravda, spomínali Marxovu teóriu, ale len preto, aby z nej vyklieštili životvornú revolučnú dušu. Namiesto revolučnej politiky — úbohé filisterstvo a vypočítavé politikárčenie, parlamentná diplomacia a parlamentné kombinácie. Naoko, pravda, boli prijímané „revolučné" uznesenia a heslá, ale len preto, aby sa odložili do archívu.
  Namiesto výchovy a učenia strany správnej revolučnej taktike na základe vlastných chýb — úzkostlivé obchádzanie pálčivých otázok, ich zastieranie a zatušovávanie. Pravda, naoko sa nezdráhali hovoriť o pálčivých otázkach, ale len preto, aby ich odbavili nejakou „kaučukovou" rezolúciou. Takto vyzerala II. internacionála, taká bola jej pracovná metóda, taký bol jej arzenál. Zatiaľ sa blížilo nové obdobie imperialistických vojen a revolučných bojov proletariátu. Ukázalo sa, že staré metódy boja sú zrejme nepostačujúce a bezmocné oproti neobmedzenej moci finančného kapitálu. Bolo treba zrevidovať celú činnosť II. Internacionály, celú jej pracovnú metódu, bolo treba odstrániť filisterstvo, tuposť, politikárčenie, renegátstvo, sociálšovinizmus a sociálpacifizmus. Bolo treba preskúmať celý arzenál II. internacionály, vyhodiť všetko zhrdzavené a spráchnivené, bolo treba ukovať nové druhy zbraní. Bez takejto predbežnej práce nebolo možné pustiť sa do boja proti kapitalizmu. Inak proletariát riskoval, že v nových revolučných bojoch bude nedostatočne vyzbrojený alebo dokonca prosto bezbranný. Táto česť generálnej prehliadky a generálneho čistenia Augiášových chlievov II. internacionály pripadla leninizmu. V takýchto pomeroch vznikala a vykovala sa metóda leninizmu. V čom spočívajú požiadavky tejto metódy?
  Po prvé, v preskúmaní teoretických dogiem II. internacionály v ohni revolučného boja más, v ohni živej praxe, t. j. v obnovení porušenej jednoty medzi teóriou a praxou, v preklenutí priepasti medzi nimi, lebo len tak možno utvoriť skutočne proletársku stranu, vyzbrojenú revolučnou teóriou.
  Po druhé, v preskúmaní politiky strán II. internacionály nie podľa ich hesiel a rezolúcií (ktorým nemožno veriť), ale podľa ich skutkov, lebo len tak si možno vydobyť a zaslúžiť dôveru proletárskych más.
Po tretie, v prebudovaní celej straníckej práce podľa nového revolučného spôsobu v tom zmysle, aby masy boli vychovávané a pripravované na revolučný boj, lebo len tak možno pripraviť masy na proletársku revolúciu.
Po štvrté, v sebakritike proletárskych strán, v ich učení a výchove na vlastných chybách, lebo len tak možno vychovať skutočné kádre funkcionárov a skutočných vodcov strany.
  Taký je základ a podstata metódy leninizmu.