Historický kalendár /máj 1939-1945/

1. máj 1945 – O 3.00 hod. prešiel generál Krebs frontovú líniu a priniesol maršalovi Stalinovi posolstvo Goebelsa a Bormanna, v ktorom sa hovorilo, že 30. apríla 1945 o 15.50 hod. berlínskeho času spáchal Hitler v Berlíne samovraždu.

2. máj 1941 – ÚŠB nariadila policajným veliteľstvám vypracovať zoznam komunistov a protifašisticky zmýšľajúcich občanov na Slovensku, ktorí boli neskôr zatknutí a odvezení do zaisťovacieho tábora vo väznici v Ilave.

2. máj 1945 – Na príkaz pražského gestapa fašisti uskutočnili v Terezíne najväčšiu popravu. Popravili 56 vedúcich pracovníkov KSČ z pražského kraja.

2. máj 1945 – Večer bol organizovaný odpor fašistických vojsk v Berlíne zastavený. Do tej doby sa vzdalo vyše 70 000 nemeckých vojakov a dôstojníkov s plnou výzbrojov a technikou.

2. máj 1945 – O 0.40 hod. nemecká rozhlasová vysielačka 56. Tankového zboru žiadala zastaviť paľbu, aby mohli vyslať parlamentárov splnomocnených oznámiť sovietskemu veleniu kapituláciu zboru.

3. máj 1945 – Anglické letectvo bombardovalo lode „Cap Arcona“, „Thielbeck“, „Deutschland“ a „Athene“, na ktorých zahynulo 7 500 politických väzňov z koncentračného tábora Neuengamme, medzi ktorými boli aj väzni z ČSR.

4. máj 1939 – Predsedníctvo tzv. Slovenskej vlády v Bratislave nariadilo vyhotoviť po celom Slovensku súpis všetkých komunistov, Čechov a pokrokových občanov. Súpis mal slúžiť ako podklad pre zatýkanie.

5. máj 1945 – Povstala Praha proti nacistickým okupantom. Na pražských barikádach bojoval český ľud proti zvyškom fašistických ozbrojených síl, drvených záverečnými údermi červenej armády. Z 5. na 6. mája bolo v pražských uliciach postavené 1 600 barikád.

6. máj 1945 – Prišli do Schornerovho sídla v kúpeľnom mestečku Velichovky predstavitelia amerického velenia. Rozhodli sa, že Schorner potlačí revolučné hnutie v ČSR a že bude pokračovať v boji proti červenej armáde až dovtedy, kým sa Schornerove vojská nevzdajú americkému veleniu.

6. máj 1945 – Nacisti vypálili obec Leskovice na Jihlavsku a zavraždili alebo zaživa upálili 25 občanov, z toho 7 žien a 1 chlapca.

6. máj 1945 – Veľká kolóna fašistických vojsk prepadla osadu Mnich na Jihlavsku, partizáni spôsobili fašistom veľké straty a vynútili si cestu z obkolesenia. V hrdinskom boji padlo 13 partizánov.

7. máj 1945 – Do Sedlce prišlo 7 nemeckých tankov s oddielmi SS. Rozzúrení fašisti drancovali obchody, rozbíjali dvere domov. Pochytali mužov, zhromaždili ich na námestí a potom za mestom postrieľali.

7. máj 1945 – V Třešti na Jihlavsku zavraždili fašisti na námestí 47 protifašistických bojovníkov.

9. máj 1945 – V ranných hodinách prenikli sovietski tankisti k okrajom Prahy. Prvé prišli do Prahy tankové jednotky generál plukovníka Rybalka a Leljušenka. Praha bola oslobodená.

11. máj 1944 – V Poličnej pri Valašskom Meziříčí fašisti na výstrahu verejne popravili protifašistického bojovníka Stanislava Mikuláša, ktorý pred popravou zvolal : „Povedzte každému, že umieram rád za svoju vlasť“.

11. máj 1945 – Červená armáda rozdrvila posledné fašistické jednotky, ktoré ešte kládli odpor v západných čechách, v priestore mesta Příbram.

12. máj 1944 – Hitler pozval Jozefa Tisu na poradu do Salzburgu, kde sa okrem iného prerokovala najmä aktívnejšia účasť Slovenska v boji proti ZSSR.

14. máj 1945 – Minister vnútra ČSR ďakuje maršálovi Konevovi za dar 1 000 samopalov a 300 000 nábojov pre potrebyZboru národnej bezpečnosti.

15. máj 1943 – Kpt. Ján Nálepka spolu s voj. Imrichom Lysákom, por. Michalom Petrom a voj. Petrom Benkovičom prešiel k partizánskej jednotke gen. Saburova.

15. máj 1945 – 1. československý armádny zbor, ktorý sa spolupodieľal na oslobodení republiky, bol premenovaný na 1. československú armádu.

18. máj 1942 – Slovenský fašistický režim vydal ústavný zákon 68/1942. jeho hlavné ustanovenia boli tieto : §1 Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky. §3 Žiadia vysťahovaní a Žiadia, ktorí územie opustili, alebo opustia, strácajú štátne občianstvo Slovenského štátu a majetok prepadá v prospech štátu.

18. máj 1945 – Na Brezine pri Trenčíne v siedmich hroboch našli 69 zavraždených osôb, z toho 4 ženy a 65 mužov.

19. máj 1945 – Prezident ČSR Eduard Beneš podpísal dekrét č. 4 o neplatnosti niektorých majetkovo – právnych jednaní z doby okupácie a o národnej správe majetkových hodnôt Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a niektorých organizácií a ústavov.

23. máj 1939 – K tomuto dňu bolo v českých krajoch uväznených 4 639 väzňov. Z obavy, že pracujúci ľud v Čechách vystúpi v súvislosti s napadnutím Poľska začiatkom septembra 1939, bolo uväznených ešte ďalších 8 000 Čechov ako rukojemníkov.

23. máj 1945 – V Rakúsku príslušníci americkej armády zatkli vojnových zločincov, členov vlády tzv. Slovenského štátu na čele s Jozefom Tisom.

27. máj 1942 – Parašutisti z Londýna, Gabčík a Kubiš uskutočnili v Prahe – Libni atentát na Heydricha. Po atentáte bol vyhlásený výnimočný stav. Od 27. mája do 3. júla 1942 bolo vynesených viac ako 1 800 rozsudkov smrti.

V máji 1939 boli v Žiline zatknutí mnohí príslušníci revolučnej mládeže pre rozširovanie letákov vydaných pri príležitosti 1. mája.

V máji 1941 v obci Hráň fašisti zriadili internačný tábor, v ktorom bolo zavretých vyše 2 000 osôb, z toho vyše 250 komunistov.
 

Historický kalendár /marec 1939 – 1945/ pre Avantgardu pripravili M. Kakalejčík a M. Bilý.