Slovenská republika rád
Slovenská republika rád bola prvý pokus o vytvorenie socialistického štátu na území ČSR. Slovenský robotníci od začiatku sympatizovali s Maďarskou republikou rád. Na mobilizačné rozkazy pražskej vlády na viacerých miestach odpovedali neposlušnosťou. Niektorí z nich odišli za hranice a vstúpili do maďarskej Červenej armády. Keď sa Maďarská republika rád rozšírila tiež na územie východného Slovenska, veľa Slovákov vítalo Červenú armádu s nadšením.
16.6.1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád. Jej vláda v čele s českým komunistom Antonínem Janouškem sa hlásila k ideám Komunistickej internacionály. Vyjadrovala solidaritu sovietskemu Rusku, Maďarskej republike rád a robotníckemu hnutiu v Čechách, kde práve v druhej polovici mája začala nová vlna stávok a demonštrácií proti drahote, hladu a vykorisťovaniu. Vydala dekréty o znárodnení tovární, bánk a veľkostatkov, o zrušení roľníckych daní a dlhov, o osemhodinovej pracovnej dobe, zvýšenie miezd, občianskych práv a o niektorých sociálnych opatreniach. Volebné právo priznala len pracujúcim. Starala sa o plynulé zásobovanie, viedla boj proti špekulantom. V agrárnej otázke išla po stopách maďarskej revolučnej vláde.
Slovenská republika rád sa udržala len 20 dní. Česká sociálne demokratická ľavica síce vystúpila proti intervencii v Maďarsku, ale nebola schopná jej zabrániť. Také české robotnícke hnutie sa zo začiatku postavilo za MRR. Avšak keď maďarská Červená armáda prišla na Slovensko, nechalo sa veľa robotníkov podviesť nacionalistickými heslami o "obrane Slovenska pred Maďarmi". Českí pravicoví sociálny demokrati poslali na Slovensko do boja proti MRR dokonca členov Robotníckej telovýchovnej jednoty. Českí komunisti tak neboli schopní poskytnúť SRR potrebnú pomoc. Po ústupu maďarskej Červenej armády preto musela SRR nevyhnutne zaniknúť.
-prevzaté z časopisu Reflektor-