Parížska komúna

    Parížska komúna bola prvou, ešte neúplnou a nepevnou diktatúrou proletariátu. Trvala od 18.3. 1871 do 28.5. 1871. Za hlbokej hospodárskej a politickej krízy, po prusko – francúzskej vojne, keď sa plne prejavili dôsledky protinárodnej politiky buržoázie, povstal 18.3. parížsky proletariát a zvrhol vládu buržoázie. 28.3. bola slávnostne vyhlásená Parížska komúna.

Členovia Komúny sa delili na blanquistov, ktorí prevládali v ústrednom výbore národnej gardy a na proudhonistov, medzi ktorými boli jednak členovia Medzinárodného robotníckeho zdreuženia, jednak kolektivisti pod vedením Eugena Varlina. V Komúne mali významnú úlohu niektorí členovia Prvej internacionály, ako maďarský revolucionár Leo Frankel, Charles Longuet, ďalej poľský revolucionár, hlavný veliteľ Komúny Jaroslaw Dabrowski, Edouard Vaillant, blanquista, delegát v ministerstve osvety, Louisa Michelová a Louis Chalain. Členom Komúny bol aj autor textu Internacionály Eugene Pottier.

Parížska Komúna rozbila starý, buržoázny aparát a zvolila novú vládu založenú na zásadách proletárskej demokracie. Bola rozpustená stála armáda a za jedinú brannú moc bola vyhlásená národná garda, zložená z ozbrojených robotníkov a občanov. Komúna ďalej odlúčila cirkev od štátu a znárodnila všetky cirkevné majetky. Vydala tiež mnoho dekrétov na ochranu práce robotníkov a úradníkov. Parížska komúna uskutočňovala tieto opatrenia v ustavičnom boji proti buržoáznej Thierovskej vláde, ktorá utiekla do Versailles. Thierovskej vláde poskytli priamu pomoc pruskí interventi na čele s Bismarcom. Za ich podpory vtrhli vojská buržoáznej vlády 21.5. do Paríža a začali krvavý teror proti parížskym komunardom. Na barikádach sa bojovalo až do 28.5. Po osemdňovom hrdinskom boji obhajcovia Komúny podľahli obrovskej presile Thiersových vojsk. Komúna bola porazená, pretože francúzsky proletariát nemal ešte dosť skúseností, nemal skutočnú revolučnú marxistickú stranu a nedokázal vytvoriť zväzok s roľníctvom. Boj parížských komunardov bol prvým pokusom o nastolenie diktatúry proletariátu, priniesol cenné poučenie pre budúce zápasy robotníckeho hnutia. Tieto skúsenosti boli teoreticky rozpracované a zovšeobecnené v dielach Marxa a Engelsa.