Z Dejín pokrokového hnutia mládeže 6

Pod vedením strany za jednotu mládeže v rokoch 1945-1949

  Obdobie 1945-1948 je v dejinách Československa etapou budovania ľudovo demokratického režimu po oslobodení krajiny Sovietskou armádou, dobou veľkých hospodárskych, sociálnych a politických premien v procese prerastania národne demokratickej revolúcie v socialistickú. KSČ sa orientovala na získanie väčšiny národa pre socializmus a na začlenenie Československa do systému novo vznikajúcich ľudovo demokratických štátov v spolupráci so  socialistickou veľmocou- Sovietskym zväzom. Tento vývoj podporovala tiež podstatná časť československej povojnovej mladej generácie, poučenej z hrôz vojny a okupácie. Hneď po oslobodení vznikli jednotné národné zväzy mládeže, predovšetkým Zväz českej mládeže a Zväz slovenskej mládeže, organizácie politické, ale nestranícke, ktoré sa prihlásili k pokrokovému programu ľudovej demokracie a viedli mládež k aktívnej účasti na budovaní republiky. Jedným z najvýraznejších prejavov tohto úsilia boli brigády a stavby mládeže. Zároveň bolo vytvorené koordinačné Ústredie mládeže ČSR, ktoré reprezentovalo československú mladú generáciu v novo založenej Svetovej federácií demokratickej mládeže. Praha sa stala v roku 1946 miestom zakladajúceho kongresu Medzinárodného zväzu študentstva a v roku 1947 prvého Svetového festivalu demokratickej mládeže. Jednotné zväzy boli síce najvýznamnejšou organizáciou mládeže, ale napriek úsiliu KSČ a pokrokových síl sa nepodarilo presadiť úplnú a dôslednú jednotu mladej generácie. Predovšetkým sa nepodarilo zjednotiť telovýchovné hnutie. Junák, vtedy jediná veľká detská organizácia, sa stal len kolektívnym členom zväzov mládeže a a rovnako tomu tak bolo s organizáciou vysokoškolákov. V záujme jednoty robotníckej mládeže sa v závodoch o mladých robotníkov staralo Revolučné odborové hnutie. Prostredníctvom závodných komisií mládeže, ktoré však úzko spolupracovali ako kolektívny členovia s SČM a SSM. Narastanie rozporov medzi revolučnými silami a reakciou sa skoro začalo prejavovať medzi mládežou. Pravicové politické strany  pristúpili k budovaniu vlastných straníckych organizácií mládeže, odvolali pred voľbami v roku 1946 svojich príslušníkov z jednotných zväzov mládeže a snažili sa presadiť vystúpenie Junáka a Zväzu vysokoškolského študentstva z SČM a SSM; chceli založiť i vlastný Zväz stredoškolského študentstva. Jednotné organizácie mládeže neboli síce týmito útokmi ochromené, ale rozhodne boli oslabené. Na druhej strane však viedol tento proces k tomu, že sa zväzy mládeže vyhraňovali za podpory KSČ vo výrazne pokrokové a k socializmu spejúce organizácie.