Vznik a úloha Slovenskej národnej rady – Dohoda o novej ČSR, spoločnom štáte Slovákov a Čechov

      „Slovenská verejnosť sa dňa 1. septembra dozvedela, že Slovenská národná rada prevzala na Slovensku všetku moc a vydala  Deklaráciu, ktorou bol formálne uskutočnený štátny prevrat.“

    Jednou z primárnych, rozhodujúcich a nezastupiteľných úloh, pred ktorou stálo bezprostredne po svojom vzniku v lete 1943 V. ilegálne ústredné vedenie KSS na čele s Karolom Šmidkem, bolo vytvorenie jednotného reprezentatívneho národného odbojového centra. Takého centra, ktoré by nielen zjednotilo dovtedy roztrieštené antifašistické skupiny a rozličné ideové smery do spoločných akcií proti nenávidenému nemeckému a na Slovensku od 14. marca 1939 vládnucemu domácemu fašizmu, ale ktoré by zabezpečovalo aj neustále rozvíjanie a gradovanie protifašistického zápasu až po jeho najvyššiu formu – celonárodné ozbrojené vystúpenie s jednoznačne zameraným bezprostredným i perspektívnym programom v zmysle aktívneho masového boja proti fašizmu a usporiadania spoločensko–politických pomerov po porážke fašizmu.

      V zlomových historických podmienkach, ako ukázal vývoj pred druhou svetovou vojnou a počas nej, buržoázia už nebola schopná riadiť osudy našich národov a postavila sa proti ich záujmom. Už pred mníchovom, a najmä po ňom, hanebne sklamala a zradila. Jej politika sa ukázala protiľudovou. Logika doby a historického vývoja si priamo vynútila uplatniť nové, sociálnemu pokroku a socialistickým perspektívam zodpovedajúce riešenie najzávažnejších spoločenských problémov.

      Rokovania s ľavicovými sociálnymi demokratmi prebiehali paralelne s rokovaniami síce politicky kolísavých, ale antifašisticky a demokraticky orientovaných buržoáznych, tzv. občianskych skupín. Obsah rozhovorov, ktoré viedli k vytvoreniu celonárodného orgánu antifašistického a národnooslobodzovacieho boja – Slovenskej národnej rady a k prijatiu jej programu v podobe Vianočnej dohody v roku 1943, sa zásluhou vedenia KSS, vyjadrujúceho mienku nielen členov komunistickej strany, ale progresívnych zložiek celého národa, sústredil na dva neoddeliteľné okruhy otázok: na formovanie a úlohu domáceho protifašistického frontu a na politické ciele odboja, spojené s riešením pomerov na Slovensku po oslobodení.

      V prvom okruhu otázok išlo predovšetkým o zásadné eliminovanie predstáv o možnosti vytvoriť centrálny orgán odboja, ktorý by len vo vhodnej chvíli, to znamená v čase oslobodzovania republiky, prevzal politickú moc, teda o prekonanie názorov o neúčelnosti stupňovania masového protifašistického boja až po vyvrcholenie v širokej celonárodnej ozbrojenej akcii.

      V druhom okruhu problémov sa rokovania sústredili na zásadné zjednotenie postojov o budúcnosti a charaktere nového Československa – a v jeho rámci i Slovenska – na celý komplex riešenia hospodárskych, sociálnych a politických požiadaviek a potrieb pracujúceho ľudu, na vnútropolitické pomery, slovenskú otázku v Československu, vzťah k Edvardovi Benešovi a londýnskej československej vláde a na zahraničnopolitickú orientáciu republiky po oslobodení.

      Vedenie KSS urobilo všetko, aby jednota antifašistických zložiek a ich spoločný programový dokument rešpektovali triedny záujem robotníctva a pracujúceho ľudu. Proti oportunistickým predstavám buržoázie na túto otázku vystupovali komunisti s jednoznačnou požiadavkou organizovať a rozvíjať protifašistický boj ako prejav masovej ľudovej aktivity. A tak sa napokon tesne pred Vianocami roku 1943 mohli formulovať a spoločne prijať ako prvé úlohy a cieľ vytvorenia a činnosti SNR: „Jednotne a centrálne viesť boj slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpátormi politickej moci.“  A ďalej: „V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú, či administratívnu výkonnú moc na Slovensku a vykonávať ju podľa vôle ľudu až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu nebudú môcť všetku moc prevziať.“

      Dohoda o „utvorení spoločného politického vedenia“ – Slovenskej národnej rady ako jedinej reprezentantky „politickej vôle slovenského národa doma“, obsahovala jednoznačné rozhodnutie jej signatárov vytvoriť nové Československo ako spoločný sociálne, politicky, ekonomicky a národnostne spravodlivejší štát Čechov a Slovákov.

      Preto sa vo Vianočnej dohode v súvislosti s vnútorným usporiadaním budúceho Československa zdôrazňuje, že nová republika bude mať pevný demokratický vnútorný politický režim, ktorý sa vystríha „omylov a chýb minulosti“, že myšlienka demokracie sa prenesie a prehĺbi „i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný“, a že spomenutými zásadami sa bude riadiť i kultúra, školstvo a výchova.

      To, že Vianočná dohoda zabezpečovala všetky práva súvisiace s riadením domácich pomerov Slovenskej národnej rade, revolučnému orgánu, v ktorom mala KSS rozhodujúci vplyv a iniciatívu, malo pre ďalšie osudy Slovenska a budúcej republiky rovnako veľký význam ako pôsobenie rozhodujúceho medzinárodného politického a vojenského faktora tej doby – Sovietskeho zväzu; umocňoval autoritu komunistov a výrazne pozitívne pôsobil aj na jednoznačnosť formulácie Vianočnej dohody v takej závažnej otázke, ako bola zahraničnopolitická orientácia budúceho štátu: „Budúca ČSR,“ hovorí sa v nej, „ . . . sa má na poli zahraničnopolitickom a vojenskom opierať o Sovietsky zväz.“

      V prípravách a počas Slovenského národného povstania politická reprezentácia revolučného Slovenska vypracovala a prebojovala nový, skutočne demokratický a revolučný program, ktorý ovplyvnil revolučné premeny v celom Československu a v rozhodujúcich smeroch charakter jednotnej československej národnej a demokratickej revolúcie, ktorá sa začala práve Povstaním. Bol to program, ktorého základné postuláty majú dlhodobú platnosť a cieľavedome sa rozvíjajú v podmienkach socialistickej výstavby.

Viliam Plevza: Trvalé hodnoty, I. zväzok, 1976 (Komunisti na čele protifašistického zápasu v rokoch 1938 – 1944)

Spracoval: Miroslav ČUJ, MLK Sp. N. Ves