VI. zjazd KSČ
(7. - 11. marec 1931 )
Zostrenie všetkých prejavov hospodárskej krízy a v dôsledku toho zosilnenie náporu buržoázie na životnú úroveň všetkých vrstiev pracujúceho ľudu, ďalej priebeh, výsledky a z nich sa črtajúce možnosti a perspektívy ďalšieho rozvoja triednych bojov, zvýšenie akcieschopnosti KSČ - to všetko si priamo vynucovalo vypracovanie podrobných programových zásad a konkrétnych hospodárskych, sociálnych, politických i špecifických národných požiadaviek pracujúceho ľudu, s ktorými mala a musela vystúpiť na všetkých úsekoch revolučnej činnosti naša komunistická strana. Bez komplexného určenia týchto zásad a konkrétnych požiadaviek nebolo možné dôsledne plniť všetky tie vážne úlohy, pred ktorými stála KSČ v období prehlbujúcej sa hospodárskej krízy a v priebehu tohto procesu zjednocovať všetky prúdy revolučného hnutia do boja za naliehavé, vo svojej podstate demokratické práva a politické slobody. Dozrel čas na zvolanie najvyššieho orgánu strany - zjazdu, aby urobil bilanciu vnútrostraníckeho vývinu, zhodnotil hospodársku, sociálnu a politickú situáciu v krajine i v medzinárodnom meradle a dal strane smernice pre jej ďalšiu prácu v najbližšom historickom období.
Zjazd sa mal na rozdiel od minulosti pripravovať nie ako čisto vnútrostranícka záležitosť. "Zjazdu musí predchádzať dôkladná politická i organizačná príprava tak v strane, ako aj medzi širokými masami robotníctva a pracujúceho roľníctva," vyhlasovala KSČ na začiatku predzjazdovej diskusie. Bol to nesporne dôkaz tvorivého prístupu Gottwaldovho vedenia strany k otázke postupného dosiahnutia vedúcej úlohy strany medzi pracujúcimi vrstvami a k chápaniu metód budovania robotnícko-roľníckeho zväzku, jeden z prostriedkov, ako ďalej rozširovať a upevňovať jednotný front proletariátu na revolučných zásadách, ako zjazdu "všetkého robotníctva a roľníctva, ktorý ukazuje cestu k boju za životné záujmy más, za porážku kapitalistického systému ..."
x x x
VI. zjazd KSČ, ktorý rokoval v dňoch 7. - 11. marca 1931, patrí k najvýznamnejším zjazdom revolučnej strany československého proletariátu za predmníchovskej republiky. A to nielen preto, že na základe hlavného referátu K. Gottwalda oveľa podrobnejšie ako ktorýkoľvek z predchádzajúcich zjazdov strany odpovedal na akútne bezprostredné i konečné problémy a úlohy KSČ a revolučného hnutia, ale predovšetkým preto, že dôkladne analyzoval celkovú ekonomickú, sociálnu a vnútropolitickú situáciu v krajine a na základe toho pragmaticky rozpracoval najdôležitejšie úlohy komunistickej strany pre obdobie krízy svetovej kapitalistickej ekonomiky.
VI. zjazd ukázal cestu, ako bojovať proti jej všetkým zhubným dôsledkom, vypracoval metódy, ktoré strane uľahčili mobilizáciu triedne vykorisťovaných a nacionálne utláčaných más do boja za chlieb, prácu, pôdu a slobodu a proti kapitalistickému spôsobu riešenia hlbokých ekonomických, sociálnych a politických otrasov, ktoré v tomto období republika prežívala.
Možno teda povedať, že základný význam rokovaní a záverov VI. zjazdu KSČ spočíva v tom, že v dialektickej jednote s konečnými cieľmi revolučnej robotníckej triedy veľmi podrobne rozpracoval celý systém bezprostredných čiastkových požiadaviek pracujúcich vrstiev a zároveň ukázal, ako za ich uskutočnenie bojovať. Tým odstránil citeľnú slabinu v predchádzajúcej činnosti celého revolučného hnutia a zaznamenal rozhodný obrat k zvýšeniu jeho akcieschopnosti a za hegemóniu v boji všetkých triedne a nacionálne utláčaných.
VI. zjazd KSČ tak mohol potvrdiť správnosť záverov V. zjazdu KSČ, ktoré zdôraznili, že z kapitalistickej stabilizácie vyrastie nová, najhlbšia kríza kapitalistického systému, ktorú všeobecná svetová hospodárska kríza ešte viac zostrí, že "s hospodárskou krízou súvisiace hospodárske, sociálne a politické ťažkosti a komplikácie zväčšujú snahy finančného kapitálu Československa nahradiť meštiacko-demokratickú formu vládnutia metódou bezprostrednej fašistickej diktatúry".
Vychádzajúc z dosiahnutých skúseností revolučného hnutia a znovu vzniknutej ekonomickej a sociálnej situácie, VI. zjazd KSČ spresnil stratégiu a taktiku komunistickej strany a ako hlavnú a bezprostrednú úlohu určil získať väčšinu robotníckej triedy. Za najväčšie prekážky na ceste k úspešnému plneniu tejto úlohy označil a súčasne i odsúdil tak prejavy oportunizmu v praxi, ako aj niektoré sektárske tendencie v činnosti KSČ.
VI. zjazd KSČ orientoval pozornosť celej strany na bezprostredné, každodenné požiadavky más. Kládol dôraz predovšetkým na to, že komunisti na všetkých úsekoch, v strane a revolučných masových organizáciách, najmä v Červených odboroch, musia "nadväzovať na každodenné bolesti, potreby a záujmy pracujúceho ľudu ... a vo všetkých prípadoch s najväčšou obetavosťou energicky obhajovať a organizovať hromadné boje za ich presadenie ... Rozširovaním bojového frontu musia cieľavedome rozširovať a upevňovať presvedčenie pracujúcich más, že ak má robotnícka trieda žiť, kapitalizmus musí zomrieť". V tejto súvislosti zjazd vyzdvihol také podstatné problémy, ako bol boj proti znižovaniu miezd a masovému prepúšťaniu z práce, proti kapitalistickej racionalizácii, za 7-hodinový pracovný deň, za obranu a podporovanie nezamestnaných štátom a podnikateľmi, proti brutálnemu daňovému zaťaženiu pracujúcich más atď. Zjazd zdôrazňoval, že za tieto požiadavky treba mobilizovať nielen robotnícku triedu a pracujúce roľníctvo, ale aj proletarizujúce sa stredné vrstvy. Tak došlo po prvýkrát v histórii KSČ k pokusu vypracovať akčný program najpálčivejších požiadaviek pracujúceho ľudu v sociálnej sfére.
x x x
Konkrétne požiadavky, skĺbené v jednotný program, vypracoval zjazd najmä na úsekoch národnostnej a roľníckej politiky KSČ.
VI. zjazd KSČ zdôraznil, že predchádzajúci - V. zjazd strany v najvšeobecnejšej podobe upozornil na význam národnostnej otázky v politike komunistickej strany, ale že zásady, ktoré si vytýčil, sa hlbšie nerozpracovali. To bola hlavná príčina, že až do VI. zjazdu KSČ sa nijako neprejavil boj KSČ za právo na sebaurčenie, za sociálne požiadavky slovenského národa a ostatných národností. Najdôležitejšou úlohou KSČ na tomto úseku jej činnosti bolo napraviť chyby predchádzajúcich vedení KSČ.
Pri vytyčovaní programových cieľov na úseku národnostnej politiky vychádzala KSČ na svojom VI. zjazde zo zásady, že národnostná otázka sa s konečnou platnosťou a spravodlivo vyrieši až po definitívnom víťazstve proletárskej revolúcie. Z tohto hľadiska KSČ formulovala konečné ciele i čiastkové požiadavky v oblasti národnostnej politiky, a tým vytvorila základ pre jej ďalšie prehlbovanie a dôsledné uplatňovanie v praxi každodenných triednych zápasov.
Súčasne s načrtnutím týchto otázok zjazd určil aj čiastkové požiadavky, zamerané predovšetkým proti kultúrnemu a administratívnemu útlaku na územiach obývaných Slovákmi a národnostnými menšinami.
VI. zjazd KSČ so zreteľom na svoju hlavnú úlohu - získať väčšinu robotníckej triedy - prikročil aj k riešeniu agrárnej a roľníckej otázky. Komunistická strany Československa pri určení základných úloh svojej politiky vychádzala z predpokladu, že bez trvalého politického preniknutia na dedinu nie je možné získať rozhodujúce masy dedinskej chudoby a sociálne slabšie vrstvy časti stredných roľníkov pre boj proti kapitálu a perspektívne za jeho zvrhnutie. Preto VI. zjazd zdôrazňoval: "Proletárska revolúcia v Československu ponesie všeobecne socialistický charakter, to znamená, že cieľom tejto revolúcie bude odstránenie všetkých tried a uskutočňovanie socialistického hospodárstva i v poľnohospodárstve."
Bolo zásluhou VI. zjazdu KSČ, že prihliadnuc na historický vývin v Československu, vytýčil a zdôvodnil jedine možné hlavné a mobilizujúce revolučné heslo: Konfiškáciu všetkej veľkostatkárskej a cirkevnej pôdy bez náhrady a jej bezplatné odovzdanie do rúk zemerobotníkov, domkárov, malých a stredných roľníkov ! VI. zjazd KSČ zdôrazňoval, že v práci strany musí nastať aj rozhodný obrat pri obrane každodenných požiadaviek, potrieb a záujmov poľnohospodárskych robotníkov. Zjazd kládol dôraz i na to, že v procese triednych zápasov treba organizačne a politicky posilňovať revolučnú odborovú organizáciu poľnohospodárskych robotníkov - Československý zväz poľnohospodárskych a lesných robotníkov.
Neoddeliteľne od uvedených hlavných úloh strany zjazd veľmi podrobne prerokúval situáciu v Červených odboroch a úlohy revolučného hnutia na úseku odborovej práce a hospodárskych bojov vôbec. Prerokoval otázku mládeže a ďalšie problémy a úlohy komunistického hnutia v Československu. Veľkú pozornosť venoval vnútrostraníckemu vývinu od V. zjazdu KSČ i súčasnému organizačnému stavu komunistického hnutia.
VI. zjazd KSČ varoval stranu pred akýmkoľvek preceňovaním dosiahnutých úspechov, keď sa ešte priveľmi citeľne prejavovali dôsledky nedostatočnej aktivity strany v boji proti oportunizmu v praxi, ako aj dôsledky "sektárskej politiky, ktorá bránila skutočnému nadviazaniu spojenia s masami".
Pred revolučným hnutím v Československu stála po VI. zjazde KSČ úloha plniť jeho politické závery a uznesenia. To bol základný predpoklad ďalšieho rozvoja triednych bojov, organizačného a politického zosilnenia celého komunistického hnutia v Československu.
Prax triedneho boja overila správnosť politickej línie VI. zjazdu KSČ a ním vytýčených úloh a významne ovplyvnila proces spresňovania a rozpracúvania jednotlivých stránok politickej línie strany v etape prehlbovania a vyvrcholenia svetovej hospodárskej krízy.
x x x
Gottwaldovské vedenie KSČ pokladalo organizačnú prácu za nesmierne významný nástroj a predpoklad úspechov celej činnosti strany. Organizačný stav komunistickej strany sa po V. zjazde KSČ neustále zlepšoval. Napriek tomu však vedenie strany považovalo organizačnú prácu tak v priebehu roku 1930, ako aj v prípravách a počas VI. zjazdu KSČ za najslabšiu stránku činnosti komunistickej strany v českých krajinách, ale najmä na Slovensku.
"Organizačná schopnosť oblastných vedení v Trenčíne, Žiline, Košiciach, Rožňave, Banskej Bystrici a Michalovciach je podpriemernou jednak preto, že politickoorganizačný aparát týchto oblastí nie je schopný samostatne pracovať, a ďalej aj preto, že vo väčšine prípadov vôbec nerealizujú úlohy, ktoré sa im ukladajú," písalo sa o organizačnom stave KSČ na Slovensku v máji 1931 v druhom čísle časopisu Boľševik. Tento stav do značnej miery sťažoval strane prenikať do závodov, získavať robotníkov pre politiku KSČ, organizovať každodenný boj za hospodárske požiadavky pracujúcich, viesť politický boj proti perzekúcii zo strany vládnucej buržoázie i proti politike vodcov reformistických strán a ich odborových organizácií.
Preto bola - v súlade so závermi VI. zjazdu KSČ - na 2. a 3. mája 1931 zvolaná celoštátna organizačná konferencia KSČ.
Konferencia došla k jednoznačnému záveru, že pokroky, ktoré KSČ dosiahla v období pred svojím VI. zjazdom, ale najmä po ňom, "nevyhovujú tomu, aby ako jediná strana robotníckej triedy na všetkých úsekoch triedneho boja stála na čele rozvíjajúcich sa bojov". Dosiahnuté úspechy totiž stále zaostávali za možnosťami. Príčinou tejto skutočnosti boli "organizačné slabiny a nedostatky strany, nepatrné úspechy pri prestavbe strany na boľševických základoch, ešte stále masová základňa oportunizmu v praxi a úžasný nepomer medzi stále rastúcim vplyvom a organizačnými pozíciami strany".
Tieto nedostatky vyplývali predovšetkým z podceňovania organizačnej práce, najmä z nechápania politického významu organizačnej otázky. Preto organizačná konferencia KSČ tak naliehavo volala po prekonaní tohto nesprávneho názoru a zdôrazňovala nutnosť urýchlene zvýšiť autoritu a akcieschopnosť tak ústredného vedenia strany, ako aj nižších straníckych orgánov vybudovaním práceschopného aparátu najmä v krajskom a okresnom meradle a kádrovým posilnením základných organizácií a buniek KSČ.
S týmito úlohami úzko súvisela výchova nového funkcionárskeho kádru a prevýchova starých kádrov v nižších a základných organizáciách strany, vybudovanie inštruktorského aparátu všetkých stupňov, získanie nových členov do strany najmä z radov mladých robotníkov a robotníčok a odstránenie zastaralých pracovných metód v činnosti straníckych orgánov a organizácií hlavne v okresnom a miestnom meradle.
Na základné problémy organizačného upevnenia revolučného hnutia v radoch priemyselného proletariátu upozorňoval i IV. zjazd Červených odborov 25. mája 1931. V rezolúcii zjazdu sa zdôrazňovalo, že "prebudovanie Červených odborov do závodov musí byť v najkratšej dobe dokončené. Toto prebudovanie musí byť spojené s aktivizovaním celého červeného odborového hnutia, s usmernením celej práce Červených odborov na prípravu hospodárskych bojov a s rozvinutím systematickej dennej práce na závodoch".
Urýchlené plnenie týchto úloh bolo zvlášť naliehavé nielen vzhľadom na uvedené okolnosti, ale najmä vzhľadom na jestvujúce objektívne pomery v republike - na neustále sa prehlbujúcu hospodársku krízu so všetkými jej negatívnymi dôsledkami, ktoré prinášala pre pracujúci ľud. Rýchly rozvoj triednych bojov, a to najmä štrajkových, ktorý nastal po VI. zjazde KSČ, ešte viac umocňoval akútnosť splnenia záverov celoštátnej organizačnej konferencie KSČ.
( Aktuálnosť generačnej výmeny v súčasnej KSS je viac ako naliehavá. pozn. M. Čuj )
Prevzaté: Viliam PLEVZA, Trvalé hodnoty 1. zv. 1976
Spracoval: Miroslav ČUJ