Tá práca matka pokroku...

Znej pieseň slávna vznešená

chváľ prácu ktorá jediná,

vie ľudstvo k blahu viesť.

Veď všetko čo tu človek má,

len práca dáva statočná!

Buď práci česť! Buď práci česť!

Tá práca matka pokroku

a s ňou armáda otrokov

si bráni svoju česť.

Svet striasa jarmo reťazí,

boj zásad našich víťazí!

Buď práci česť! Buď práci česť!

  ...koľko krát ju pracujúci počuli? Koľko krát zneli tie veľké slová námestiami miest? Tisíc? Nie! Oveľa viac! A predsa ju len málo z nich chápalo... No dnes jej slová ožívajú a pojmy nesúce sa tónmi krásnej hymny zrazu získavajú zmysel v mysliach ľudí práce. Ľudia živiaci sa prácou, tí, ktorým je denne a stále výsledok ich práce odnímaný poznajú jej cenu.

Práca podľa dialektického materializmu.

  Chápeme prácu ako cieľavedomé pretváranie prírody s úmyslom vyššieho uspokojovania svojich potrieb. Práca teda nie je nevedomá. Naopak, je vykonávaná zámerne človekom. Práca je jediný spôsob akým človek vplýva na svoje okolie, pretvára ho, prispôsobuje. Bez práce by nebolo rozvoja a dokonca ani človeka. Že neveríte? Samozrejme... Dnes je práca podľa najmladších ročníkov (patrím tam aj ja...) „najzúfalejší spôsob získania peňazí“. Táto poučka mládeže 21. storočia mi utkvela v pamäti, lebo dokazuje skazenosť a ideovú zblúdilosť ľudí nechápajúcich základné otázky svojho bytia. Jeho vznik, závislosť a antagonizmy v ňom existujúce.

  Človek je výsledkom svojej práce. Človek, alebo Homo sapiens, prešiel dlhým vývojom, než dosiahol dnešný stupeň spoločenského vývoja. Dovolím si povedať, že práca je to, čo oddelilo náš druh od ostatku živočíchov a posunulo nás na kvalitatívne vyššiu úroveň. Meniace sa prírodné podmienky donútili našich predkov k zmene dovtedajšieho spôsobu života. Jeden z najvýznamnejších medzníkov je možné považovať dlhé obdobie, počas ktorého naši predkovia natrvalo opustili stromy a trávili čas získavaním potravy na zemi. V tomto období si Homo sapiens osvojuje používanie jednoduchých nástrojov, s pomocou ktorých uľahčuje získavanie alebo spracovanie potravín. Pri používaní nástrojov človek pracoval, prácou rozvíjal myslenie, čím dlhodobým obdobím zlepšoval jeho činnosti. Pri práci rozvíjal komunikáciu s inými členmi tlupy a vytváral sociálne zväzky, vytváral reč.

  Práca sa teda začala podieľať na premene jeho samého. Platí, že práca vplýva na okolie, prírodu, pretvára ju a tá následne pôsobí na neho. Prácou teda vzniká spätná väzba pôsobiaca na vývoj človeka.

  Postupom času sa z pasívneho zberača stal aktívny lovec. Začínal konzumovať mäso a to spätne kladne pôsobilo na rozvoj jeho mozgu, vďaka výživnejšej potrave ktorú prijímal.

Neskôr vďaka predchádzajúcim objavom, ktoré neprichádzali náhodne, ale vďaka pôsobeniu človeka na okolie a jeho spätným pôsobením na neho, objavuje oheň, poľnohospodárske úkony, domestikuje dobytok, vynachádza koleso, kovy... Toto všetko vďaka práci a vďaka nej dokáže nové a nové objavy odovzdávať rečou ďalším pokoleniam.

  Tu niekde možno zaznamenať vznik tried a počiatok triednych rozporov. Základom k tomu bol vývoj na stupeň, kedy jednotlivec vyprodukoval viac, než dokázal spotrebovať. Neskôr, dochádza k čoraz väčšiemu oddeľovaniu práce fyzickej, teda manuálnej, a duševnej, teda intelektuálnej. Začína sa boj o ovládnutie výsledkov práce.

  Práca je jediný spôsob zhodnocovania a pretvárania. Jedine prácou získavame výsledok, zmenu, pokrok. Zamyslite sa spolu so mnou. Čo by bolo, nebyť práce? Nič nemá hodnotu, pokiaľ nie je pridaná práca. Neveríte?

Akú má teda hodnotu tona zlata? Veľkú však? A akú má táto tona zlata hodnotu, ak ešte nebola vyťažená? Hmm. Takú, koľko práce je nutné vynaložiť na jeho získanie. Teda až po vynaložení práce sa stáva zlato niečím cenným, hodnotným.

  Je možné prácu uchovávať? Napríklad ju zakonzervovať, alebo dať do zaváraniny... Teraz vážne. Je to možné, ba dokonca je tomu tak všade vôkol nás. Čo je to kombajn, sústruh, píla? Nebyť predchádzajúcej práce vynakladanej našimi predkami, nebyť jednotlivých, čiastočných pokrokov, poznatkov, skúseností získaných pri vykonávaní práce, nebolo by ničoho z mnou vymenovaných vymožeností modernej civilizácie. V moderných zariadeniach teda kumulujeme prácu našich predkov a skúseností pri nej získaných a pomocou práce súčasnej ju využívame...

  Život človeka na Zemi môže existovať iba vďaka práci. Prácou sme sa stali tým čím sme a prácou sa budeme aj naďalej rozvíjať.

  Ten, kto si prácu neváži, si nezaslúži užívať jej výsledky. Pijavica - buržoázia vysávajúca úrodu ľudí práce dnes nie len parazituje, ale aj brzdí vývoj človeka ako takého. Kapitalizmus udržuje miliardy obyvateľov Zeme na hranici biedy, hladu, bez vzdelania... Brzdí potenciál, aký ľudstvo má a degeneruje spoločnosť. Drží masy mimo poznania podstatných informácií a kradne výsledky ich práce, za čo im často dáva len minimum nutné k jej regenerácii...

  Dnešná výroba nie je podriadená  potrebám ľudí. Tovarová výroba je hnaná za ziskom. Výroba tovaru má jediný cieľ – ZISK. Honba za ziskom deformuje výrobu, ktorá je neefektívna, odtrhnutá od potrieb jednotlivcov, ba dokonca určuje spoločnosti také potreby, ktoré nie sú priamo spojené so žiadnou ľudskou potrebou k prežitiu, či sebarozvoju. Zisk je možný len pri súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov, kedy si vlastník týchto prostriedkov privlastňuje vykonanú prácu a vypláca iba časť z nej pracujúcemu. Zisk sa teda stal priamym nepriateľom vývoja ľudskej spoločnosti.

Zisk – privlastňovanie – vytvára nerovnosti a z nich plynúce konflikty. Tieto konflikty majú katastrofálne dopady na spoločnosť. Často proti sebe stoja ľudské bytosti bojujúce na život a na smrť. Vynaliezajú a vyrábajú stroje, ktorými sa vzájomne zabíjajú – zbrane. Namiesto vývoja, rozvoja spoločnosti, vzdelania, sa obrovská časť práce mrhá práve na ich výrobu. Tým brzdíme vývoj samých seba a nie len to. Týmito zbraňami dnes v honbe za ziskom ohrozujeme našu existenciu ako takú. Vysokým stupňom rozvoja sme dokázali vytvoriť zbrane schopné úplného vyhladenia ľudskej civilizácie. Človek sa ocitol na hranici, kedy sa musí rozhodnúť. Buď zničí sám seba ako výsledok spoločenských antagonizmov, alebo dokáže revolúciou preskočiť na vývojovo vyšší kvalitatívny stupeň.

VJ ml

Malý test    (zo stránky Marxismus.cz)

Tak vy si myslíte, že zdrojom ľudského bohatstva môže byť niečo iné? A čo napríklad?

Zlato

Na haldách u Příbrami leží už desiatky rokov asi 9 ton zlata. Nikto ho nestráži, nekradne, nepredáva, nekupuje. Prečo? Pretože to nie je bohatstvo. Až vtedy, až sa ho zmocní ľudská práca, až do neho bude vložená, stane sa bohatstvom. Do tej doby to bude nepríjemným dedičstvom minulosti. Zlato je drahé preto, že na jeho vyťaženie a výrobu bolo vždy potrebné vynaložiť veľké množstvo ľudskej práce. Stalo sa platidlom preto, že v malom množstve predstavovalo veľkú hodnotu práce.

Ropa, uhlie

Tisíce rokov ležali pod zemou a nemali žiadnu cenu. Dodnes je na svete tisíce miest, kde pod zemou leží. Až vtedy až príde človek a začne pracovať na ich dobývaní, stanú sa bohatstvom. Všetko tzv. prírodné bohatstvo sa stalo bohatstvom až v spojení s prácou človeka - až vtedy, keď sa človek naučil použiť ju pri práci a vkladať do nich prácu.

Poľnohospodárska pôda

Centimeter ornice sa tvorí asi 200 rokov. Viete čím? No predsa prácou celých generácií poľnohospodárov, ktorá je do nej vložená. Nechajte pôdu pol roka na pokoji a nevytvorí žiadne bohatstvo. Po niekoľkých  rokoch kľudu

prestane byť pôdou poľnohospodárskou.

Slnko

Je zdrojom života na zemi, ale nie zdrojom bohatstva. Svieti už milióny rokov na všetkých skoro rovnako. Na tých najchudobnejších v Afrike dokonca najviac. Fotosyntézou dodáva rastlinám energiu, ale bohatstvom sa to stane až vtedy, keď s tými rastlinami, súčasnými aj fosilnými, niečo urobíme. Prácou...

Stroj

Stroj, to je zhmotnená ľudská práca, alebo tiež práca mŕtva. Sám o sebe nič nezarobí. Až v spojení s ľudskou prácou živou môže byť zdrojom bohatstva, bez nej nie!

Krádež

Aj keby všetci kradli akokoľvek veľa, ukradnúť môžu iba to, čo bolo ľudskou prácou vytvorené. To je len jeden zo spôsobov prerozdeľovania bohatstva.

Vojna

Vojna je vždy len ohromnou krádežou. Vždycky len spotrebúva, ničí a prerozdeľuje to, čo už bolo prácou vytvorené. Nepridala k tomu nikdy nič.

Šetrenie

Kdo šetrí - má za tri, hovorí staré príslovie. Väčšina z tých, ktorí šetrili, umreli chudobní. Skúste doma celá rodina šetriť. Nezbohatnete. Predstavte si, že celé ľudstvo od zajtrajška začne dvojnásobne šetriť. Myslíte, že sa dvojnásobne zväčší bohatstvo tejto planéty? Zostane úplne rovnaké!

Obchodovanie

Predstavte si, že celé ľudstvo začne obchodovať. Zbohatne celé ľudstvo? Nezbohatne. Predovšetkým preto, že obchodovať sa môže iba s tím, čo ľudia vyrobia. Sám obchod k tomu žiadnu hodnotu nepridá.

Podnikanie

Tak si zasa predstavte, že celé ľudstvo začne podnikať. Zbohatne ľudstvo? Nie! Umrie hladom.

Peniaze

Peniaze robia peniaze, hovorí sa. Tak si

ich strčte pod perinu a počkajte, až sa rozmnožia. Alebo si nejaké natlačte, zariaďte si rodinnú menu, to môžete. Vytlačte si tých peňazí veľa a schválne, či zbohatnete. Až vtedy, ak ich uložíte do banky a banka ich vloží do výroby - do ľudskej práce, až vtedy začne vznikať nové bohatstvo. Ale nie Vám. Bankové poplatky sú pre chudobných väčšie ako úrok. Chudobní teda s bankou schudobnejú ešte viac. Peniaze žiadnu hodnotu nemajú - len dohodnutým spôsobom symbolizujú hodnotu ľudskej práce.

Šport a umenie

To by bolo krásne, všetci by iba športovali a tvorili umenie a bolo by. Nebolo! Šport a umenie žiadne hmotné bohatstvo nevytvorí, bohatstvom je za ne treba platiť.

Rozum

Tak skúste usilovne premýšľať, možno a niečo vymyslíte. Ale bohatstvom sa to stane až vtedy, keď sa poznanie uplatní v ľudskej práci, keď je s ňou spojený, keď je v nej obsiahnutá. Mimochodom - rozum človeka sa vytvoril pri práci!

Veda

Rovnako ako rozum prináša bohatstvo len vtedy, ak je využitá v ľudskej práci, ak ju zdokonaľuje. Inak len spotrebúva to, čo už bolo vytvorené. Ak neveríte, tak iba študujte! Uvidíte!

A tak je to so všetkým. Skúste si predstaviť, že sa ľudstvo venuje masovo čomukoľvek, čo Vás napadne, a posúďte, či to zväčší bohatstvo tejto planéty bez práce. Nebolo by žiadneho bohatstva, keby ľudstvo desaťtisíce rokov nepracovalo. Len práca je a zostane jeho zdrojom. Existujú stovky spôsobov, ako rozdeľovať a prerozdeľovať, zamieňať a kradnúť, spotrebovávať a ničiť ľudské bohatstvo.

Ale vytvoriť bohatstvo sa dá stále iba jediným spôsobom - ľudskou prácou!

www.marxismus.cz