Sú to len pôrodné bolesti 2

„Kde sa vnútorná štátna moc niektorej zeme dostane do rozporu s jej hospodárskym vývojom... ... skončil vždy boj zvrhnutím politickej moci.“  Fridrich Engels

  Kríza, kríza a kríza... Počujeme to slovo dnes a znova už celé mesiace. Médiá... Áno tie ktoré žijú z podielu monopolov to kričia na všetkých stranách – prvej, druhej, už aj na tej športovej... Poriadame maškarné plesy na tému kríza, v Rakúsku sa zriaďujú sociálne obchody, učíme sa šetriť v reláciách televíznych staníc. Prečo...?

Každá demokracia ako forma politickej organizácie spoločnosti slúži koniec koncov výrobe a je určovaná koniec koncov výrobnými vzťahmi danej spoločnosti. V. I. Lenin

  Šéf Medzinárodného menového fondu Dominiqua Strauss Kahn sa nechal počuť pred novinármi s upozornením, že kríza dostane do chudoby a nezamestnanosti ľudí s rizikom sociálnych nepokojov a dokonca vojen, preto je podľa neho nevyhnutná okamžitá reakcia. (SITA 23.3.09) Do pozornosti dávam slovo „reakcia“. A takýchto správ pribúda. Zámerom môjho príspevku nieje jasanie nad týmto „objavom“ predstaviteľov vládnucej triedy, ale nahliadnutie ďalej, než „ONI“ majú záujem aby sme videli.

  Druhým zásadným poznatkom je otvorená kritika predstaviteľov vládnucej triedy voči systému, samozrejme tlmočená svorkou ich hladných psov – masmédiami. A znovu to slovo - prečo? Žeby sa jedného krásneho rána zobudila v ľuďoch, parazitujúcich na pracujúcich, ľudskosť, pokrokovosť, nebodaj revolucionarizmus? Zatiaľ si ešte ponechajme odpoveď na neskôr. Buďme zatiaľ len zdravo skeptickí... Poďme pomocou syntézy.

„Každý má toľko práva, koľko má moci.“ (Benedictus Spinoza)

Kritizujú monetárny systém založený na dlhu. Ľudovo sa zaviedol pojem „peniaze z dlhu“. Krátko vysvetlím. Peniaze vznikli prirodzeným vývinom ľudskej spoločnosti z potreby. Potreba je jednoduchá. Človek začal rýchlo zisťovať, že nieje schopný zabezpečovať si všetky produkty, či už potraviny, alebo iný tovar sám a je lepšie sústrediť sa na istý okruh výrobkov a tie zamieňať za výrobky, produkty iné. Čoskoro to začalo byť nepraktické, lebo meniť produkt za produkt bolo časovo náročné, ba aj časovo ohraničené (potraviny), a nepraktické. No skúste zo sebou nosiť zrolované plátno, pár topánok, alebo zopár rýb na prípadnú výmenu za tovar iný... Potreba výrobných vzťahov na danom stupni ľudskej spoločnosti dala priestor na vytvorenie toho, čo dnes voláme „peniaze“. Slovo dávam do úvodzoviek, lebo je to široký pojem a nieje peniaz ako peniaz... Jednoducho je to niečo, čo predstavuje všeobecne uznávaný „tovar“, ľahko prenosný a trvácny – a hlavne vyjadrujúci isté množstvo práce, ktorú je možné si za tento „tovar“ vymeniť. Tak ako „peniaze“ na istom stupni vývoja výrobných vzťahov vznikli, tak raz aj zaniknú, to vtedy, keď zanikne ich potreba. Kto nechápe tieto základné zákonitosti poznatkov dialektického materializmu, nechápe, ba ani nevníma svet v súvislostiach, ale len pomocou klapiek na všetkých svojich zmysloch prijíma naservírovanú „lož“.

  Tu niekde je možné predpokladať vznik dlhého obdobia, kedy sa rôzne v skrytých podobách mení a zdokonaľuje systém kradnutia práce tým, ktorí ju vykonávajú a privlastňujúc si ju tými, ktorí takto na spoločnosti parazitujú. Vykorisťovanie samozrejme existovalo už dovtedy, formou otroctva, kedy otrok bol absolútnym majetkom bez práv, no toto vykorisťovanie bolo oveľa očividnejšie a jednoduchšie, i keď fyzicky brutálnejšie ako to dnešné, no zďaleka nie tak dômyselné a zákerné.

  Tento spôsob Peniaze = Práca bol vytvorený v minulosti napríklad tak, že prvé mince bývali často vyrobené z kovu, ktorý sám o sebe predstavoval hodnotu, vyjadroval istú zhmotnenú prácu (zlaté, strieborné, medené mince...) vynaloženú na získanie kovu.

  Spoločenským vývojom však začal byť tento spôsob nepraktický, Napríklad zlata je na svete len toľko, že keby z neho chceme urobiť kocku, mala by „len“ 20 metrov na každej strane. Preto banky a spočiatku aj vlády, nechávali tlačiť papiere potvrdzuj A hodnotu ktorú tieto bankovky, dlhopisy a iné istiny predstavovali, mala banka, či vláda istej krajiny vo vlastníctve. Na prvých československých bankovkách bolo doslova napísané, že bankovka je istená zlatom...

  Každá banka si za používanie takýchto bankoviek, peňazí, účtovala istý podiel každý rok, keďže ľudia fakticky používali jej majetok, zjednodušene povedané, uložený v trezore.

  Ale toto sa v minulom storočí zmenilo. Zacitujem jedného neznámeho buržoázneho ekonóma, ktorý viac či menej kritizuje spôsob akým tento systém v minulosti fungoval a ešte stále aj funguje. Citujem schválne, aby ste pochopili smerovanie mojej častej otázky – „Prečo?“.

  Citujem - „To, čo bežne pokladáme za peniaze je len malá časť peňazí alebo peňažnej masy nachádzajúcej sa v ekonomike. Peniaze vo forme bankoviek tvoria bežne menej ako 5% celkových peňazí, zvyšnú majoritu peňazí predstavujú úvery. Ešte prekvapujúcejším zistením však môže byť spôsob, akým peniaze vznikajú. Napriek tomu, že centrálna banka dokáže ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu, väčšina peňazí vzniká v bankovom sektore. Deje sa to pomocou systému rezervného bankovníctva.

  Frakčný rezervný bankový systém (Fractional-reserve banking) je systém fungovania bánk, v ktorom sú banky povinné držať iba časť svojich vkladov v podobe rezerv a zvyšok môžu požičiavať ako úvery. To je v kontraste s plným bankovým rezervným systémom prvých bánk, ktoré držali všetky svoje vklady v trezoroch. Bežne banky držia iba 10% svojich vkladov, a to ako rezerva u centrálnej banky.

  Ukážme si na jednoduchom princípe fungovanie tohto systému. Povedzme, že v systéme existuje iba jedna banka . Prvý vkladateľ vloží do banky 100USD. Banka si do rezerv vyčlení 10USD a zvyšných 90USD požičia firme. Tá týchto 90 USD zaplatí ďalšej firme, ktorá tieto peniaze opäť vloží do banky. Banka si do rezerv pridá 9USD a 81USD ďalej požičia. Týmto spôsobom sa celý proces opakuje toľkokrát, kým bankové rezervy nedosiahnu 100USD, čiže celú hotovosť, ktorá bola na začiatku k dispozícií. Banka však pomocou tohto systému vytvorila nové peniaze vo forme úverov v objeme takmer 900 USD. To je aj dôvod, prečo sa systém frakčného bankovníctva nazýva podvodný, pretože na banku s rezervami 100 USD existujú pohľadávky v oveľa väčšej výške. Banka peniaze vytvorila zo vzduchu (out of thin air).

  Systém frakčného rezervného bankovníctva prichádza do problémov, keď väčšina vkladateľov má záujem vybrať svoje peniaze naraz, pričom rezervy banky na to nemusia stačiť. Z tohto dôvodu sú obchodné banky vždy v potenciálnom ohrození a do hry vstupuje centrálna banka.  Tento zjednodušený systém fungovania tvorby peňazí má zásadný vplyv na celé ekonomické prostredie.“ Ronald Ižip. Koniec citácie.

 „Každý má toľko práva, koľko má moci.“ Benedictus Spinoza

  Zradnosť tejto kritiky buržoáznymi ekonómami, ktorú som zámerne použil, je v zámere. V zásade sa dá s vysvetlením fungovania systému tvorby peňazí súhlasiť, nakoľko tomu tak bolo a je za posledné desaťročia. Chorobnosť je v zmysle kritiky, vymeniť tento nefungujúci systém, ktorého krach je vždy len otázkou času, iným, supersystémom, ktorý by zaručil prežitie kapitalizmu na ďalšie desaťročia, ba stáročia... Toto je snom každého buržuja, snívajúceho, že nestratí s pádom, krachom existujúceho systému svoje postavenie, svoje nahonobené vlastníctvo, svoje parazitujúce postavenie na pracujúcej triede tvoriacej skutočné hodnoty! Snívajte... Ale len snívajte. Taký „supersystém“ na udržanie kapitalistické zriadenia nejestvuje a je v zásade v rozpore so samotnými princípmi existencie vykorisťovania. Ako sme sa v editoriale 22 vydania časopisu Avantgarda dozvedeli, systém funguje na báze tovarovej výmeny, teda Peniaze – Tovar – Peniaze. Zákonitosti tohto systému predurčujú postupnú kumuláciu kapitálu, nakoľko Peniaze robia Peniaze a jeho sústredenie sa do rúk čoraz menšej skupiny ľudí – vládnucej triedy, až systém prestane fungovať a jednoducho sa zrúti. Takýto stav sprevádzajú krízy, ktoré skôr či neskôr privedú vojny, ako základ pre budúci kolotoč kapitalistickej výrobno-výmennej formácie – kde sa veľa zbúra, tam sa veľa vybuduje...

„Štátna nutnosť má na zreteli osobné blaho toho, kto vládne.“ Tommaso Campanella

  V súčasnosti teda prežívame dlhodobo plánované predstavenie. Keďže tak ako my, aj „oni“ sa učia... a dokážu rôzne inštrumenty, štatistiky a minulé skúsenosti využívať vo svoj prospech, príchod krízy dobre vedeli a dôsledne sa pripravili. Kríze zabrániť nebolo možné, ako sme si v prvom diele článku uverejneného vo vydaní 21 vysvetlili. Pretože skôr či neskôr príde stav, kedy výrobné sily ďaleko presiahnu dopyt, spotreba klesá a rozbieha sa kolotoč prepúšťania ktorého výsledkom je ešte väčší pokles dopytu... a tu práve v tomto okamihu sme!

  Teda systém je u konca a práve sme vo fáze pádu. Nevedno aký bude rýchli a čo všetko ho bude sprevádzať.

  To, načo som chcel svojim skeptickým postojom voči kritike buržoáznych predstaviteľov na dôvody vzniku krízy poukázať je, že skupiny ovládajúce kumulovaný kapitál práve zápasia o čo najlepšie postavenie do budúcna, kedy bude vytvorený iný systém fungovania finančníctva, zaručujúci ich existenciu na ďalšie desaťročia.

  Sledujeme skutočný boj o Afriku... Hladná Afrika sa lepšie manipuluje, lebo sýtemu sa bojovať nechce... Anglo-Americké snahy o oslabenie vplyvu Číny na Afriku, ktorá vyváža mnohé suroviny práve tam. Sledujeme vyvolávanie dojmu, že Pakistan je útočiskom terorizmu a zlou krajinou... pretože je prirodzeným spojencom Číny, nakoľko spojenectvo s Indiou vzhľadom na rozdielne náboženstvá a dlhoročné krvavé spory nemožno očakávať... Práve Pakistan je trasou k Iránu a jediným možným spôsobom transportu ropy pre obrovský Čínsky národ, pre obrovské výrobné kapacity.

  Zároveň sme mohli zachytiť informáciu z 18. marca 2009. Predstaviteľ FED – Centrálnej americkej banky Ben Bernanke vyhlásil, že plánujú kvantitatívne uvoľňovanie. V zrozumiteľnej reči to znamená, že v horlivej snahe o záchranu systému, ktorý prestal fungovať a upadá čoraz rýchlejšie, sa FED rozhodol vytlačiť nové doláre. Len tak pre zaujímavosť, od roku 2001, kedy prejavujúce sa príznaky krízy pozastavila administratíva Busha rozpútaním niekoľkých vojenských konfliktov, natlačil FED približne 1400 mld. USD z pôvodných 600 mld. USD. Kvantitatívne uvoľňovanie bude mať teraz ešte drastickejší dopad. FED oznámil natlačenie cca 2 biliónov dolárov. Toto je pravý dôvod konfliktu EÚ a USA. Nakoľko predstavitelia niektorých krajín sa postavili proti snahe úzkej skupiny ľudí prefinancovať kolaps USA ekonomiky pomocou bezcenných zelených lístkov, za ktoré z EÚ odchádza tovar, odvedená práca, suroviny, kapitál... USA sú si však isté, že EÚ je naštrbená konfliktom v Kosove, ktorý rozdelil jednotlivé krajiny a otvoril cestu pomyselným „Trójskym koňom“ k snahe menšinových národností o vytvorenie vlastnej autonómie kde tu...

  Dôvodom strašenia verejnosti, ktorá má priamy rozhodovací vplyv cez voľby (teoreticky...), núti vládnych predstaviteľov hrať hru ktorú dirigujú vlastníci kumulovaného kapitálu. Tlačia tak na verejnosť a ňou na vlády aby sa ďalej zadlžovali, keďže jedine dlhom sa tvoria nové peniaze... tie sa zadlžujú a peniaze lejú kde tam, kde to už padá, padlo, alebo padne zajtra... Bankovníci si mastia bruchá, lebo z dlhu im plynie úrok, a ten je za to obdobie už zo všetkého a všade... ale Marxove teórie neklamú a čo prísť má aj príde. Čo sa stane, keď od roku 2001 sa počet dolárov strojnásobil a tento počet teraz znásobíme na úroveň 4000 mld. dolárov? Ak toto presiakne k ľuďom, neodvratne skončí dôvera v najsilnejšiu menu a bude skutočne zo dňa na deň len bezcenným papierikom, ako ríšska marka... Vtom prípade budú nútené aj ostatné centrálne banky zbavovať sa dolárov, aby v ich trezoroch nezoslali len bezcenné papieriky. V deň „D“ to teda bude hra s časom a za jeden deň sa svet zmení na nepoznanie... lebo všetky centrálne banky majú svoje zahraničné rezervy prevažne v USD. Aj na toto je viacero variant, ako budú postupovať. Čína a Rusko navrhuje prechod na menu SDR, čo je kôš 4 hlavných mien, Dolára, Libry, Jenu a Eura. Rozšírila by sa o Rubeľ a čínsky Juan. Druhá varianta podporovaná hlavne USA je nová Severoamerická mena USA, Kanady a Mexika tzv. Amero. Alebo to bude znova zlato? Nevedno. Plány sú vždy konfrontované vzájomným bojom záujmov. A je tu ešte jedna premenná – prebúdzajúca sa vykorisťovaná trieda...

„Štát vznikol z potreby udržať na uzde triedne protiklady.“ Fridrich Engels

Dialektika nás učí skúmať postupnosťou, nie na jednotlivých uzatvorených častiach, ale od týchto uzatvorených častí na časti celkové. Učí nás skúmať veci v celej ich všeobecnosti za pomoci poznatkov vychádzajúcich z materialistického pohľadu na svet ako taký.

Pamätníci... Ako ste prijímali informácie o napadnutí Nemecka poľskými vojakmi pred vypuknutím II. sv. vojny? Všetky tie hry počas tzv. studenej vojny... Je možné oklamať ľudí o pristátí vesmírnej lode na mesiaci? Či o masových hroboch „hrdlorezných Srbov“ na každom rohu Kosova...? Či o desivom útoku teroristov na dva mrakodrapy a budovu Pentagonu? Práškový cukor v poštových obálkach bol tiež hitom... A čo zbrane hromadného ničenia v Iraku, vďaka ktorým sme pri čísle JEDENMILIÓN takých ľudí ako si ty, čo čítaš tieto slová, prestali počítať obete vojny (ak to takto pôjde ďalej, druhé číslo ktoré nás upúta bude dva milióny, to medzi sú predsa len nejaké štatistické údaje...)

„Politika je umením možného.“ V. I. Lenin

Slovensko je malá krajina, s malou výrobnou silou... Podstatné však bude, ako si utláčaná a dennodenne vykorisťovaná trieda uvedomí svoje postavenie a ako sa zapojí do medzinárodného boja proletárov za svoje oslobodenie.

„Triedne  protiklady ...sú základom, z ktorých vyrastajú  politické strany, boje strán a tým aj  celé politické dejiny.“ Fridrich Engels

Prvým a kľúčovým bodom našej snahy musí byť utvorenie organizácie, ktorá bude túto prebúdzajúcu sa masu revolučnej triedy „učiť bojovať“ a vybojovať si svoje vládnuce postavenie (Spoločnosť vedeckého komunizmu). Táto organizácia musí úzko spolupracovať s podobnými organizáciami po celom svete a musí svoj boj kooperovať (ICOR). Prvou úlohou, než nastane tento revolučný pohyb v spoločnosti je nutné definovať ciele, metódy a formy. Jasne sa triedne definovať a odstrániť čo i najmenšie zárodky revizionizmu a oportunizmu, ktorý by s rastúcou silou organizácie spôsoboval čoraz väčšie problémy, ako nás história naučila. Úlohou organizácie je presvedčiť proletárov o ich revolučnej úlohe premeny spoločnosti, ako aj porazenie iných strán a organizácií maskujúcich sa lavicovými frázami, no tvorenými prevažne strednou triedou a za jej záujmy bojujúce (KSS, SMER, KSČM...). A táto úloha je najpálčivejšia a musí byť vykonaná bezodkladne.

„Každá trieda má len jednu stranu ... v rozhodujúcich zvratoch sa rôzne zoskupenia,

vystupujúce ako "nezávislá strana" zjednocujú a vytvárajú jednotný blok.

Rozmanitosť, ktorá existovala skôr ... sa týkala iba dielčích otázok.“ Antonio Gramsci

-vjml-