Sovietsky Komsomol

  Na jeseň, 29. októbra 1918 bola založená jednotná mládežnícka organizácia - Komunistický zväz mládeže Ruska. Vznikla masová revolučná mládežnícka organizácia nového typu, povahou cieľov a úloh komunistická, bojový oddiel medzinárodného revolučného mládežníckeho hnutia. Významným medzníkom v živote sovietskej mládeže a Komsomolu sa stal 3. zjazd VLKSM na ktorom Lenin vytýčil úlohu „učiť sa komunizmu“ nielen pre najbližšie obdobie, ale i pre všetky nastupujúce generácie mládeže. Lenin plne chápal miesto mládeže v revolučnom procese, a jej úlohu prirodzeného pokračovateľa diela dospelých.

  Komsomol vznikol v ťažkých rokoch občianskej vojny a zahraničnej intervencie, ktorá zvierala mladú sovietsku republiku. Vojenská situácia mala veľký vplyv na metódy komsomolskej práce. Kroky mládeže často viedli tam kde sa rozhodovalo o osude revolúcie. Vysoké bojové vlastnosti prejavili stovky a tisíce komsomolcov  a mládeže všetkých národov, ktoré plnili obtiažne úlohy v hrdinskom boji za socialistickú vlasť a pri socialistickej prestavbe krajiny. Republika sovietov, ktorá sa vytrhla z intervencie a občianskej vojny, vykročila smelo k svojej budúcnosti. Komsomolci a mládež dvadsiatych rokov boli prví, kto napĺňal Leninov odkaz.

  Kľúčovým problémom výstavby socializmu sa stala industrializácia krajiny. To si vyžadovalo zapojiť do riešenia zložitých úloh obrovské množstvo ľudí, predovšetkým robotníkov, komunistov a komsomolcov. Dejiny úderníckych komsomolských stavieb začali na legendárnom Dneprogrese a na Stalingradskom traktorovom závode. Veľkou previerkou sa stali pre Komsomol a sovietsku mládež roky kolektivizácie poľnohospodárstva. Spoločne s komunistami zahájili i mladí ľudia boj so súkromnovlastníckym spôsobom života a pomáhali pozdvihnúť dedinu k novému životu. Dva fronty na ceste k socializmu - industrializácia a kolektivizácia súviseli s tretím - kultúrnou revolúciou. Likvidácia negramotnosti, príprava množstva nových odborníkov a výchova novej socialistickej inteligencie - také boli hlavné smery rozvoja kultúrnej revolúcie, tak ako ich vytýčila strana, a na ktorých riešení sa podieľala aj mladá generácia. I v dobách najťažších - v prvej polovici

40-tych rokov so cťou prešli komsomolci ťažkou skúškou vojny. Rovnako ako väčšina ľudí toho obdobia aj komsomolci videli v službe vlasti svoju najvyššiu občiansku a vlasteneckú povinnosť. Vojnové roky tvoria jednu z najslávnejších stránok dejín leninského Komsomolu.

Vojna priniesla Sovietskemu zväzu ťažké straty. Bolo nutné pozdvihnúť z trosiek tisíce miest a dedín a obnoviť rozvrátené hospodárstvo. Za neuveriteľne krátku dobu bol i tento cieľ splnený. Sovietska mládež bola v tomto období opäť vzorom obetavosti a hrdinstva.

  V prvej polovici 50-tych rokov Komsomol pomáhal riešiť množstvo nových úloh, kedy sa prejavilo obrovské množstvo tvorivej energie a iniciatívy u mládeže, hlavne pri obrábaní celín. Náročné úlohy povojnovej výstavby vyvolávali nové formy účasti Komsomolu pri budovaní vlasti. Leninova výzva „učiť sa komunizmu“ tak dostávala nový obsah. Búrlivá romantika prvých rokov budovania socializmu, prekonávania prekážok takmer holými rukami, bola nahradená romantikou inej kvality - romantikou prehĺbeného hľadania a každodenného vedeckotechnického tvorenia. Sovietsky Komsomol bol po dlhé roky vzorom a príkladom pre veľkú časť mládeže na celom svete, po celom svete sa začali po roku 1918 zakladať komsomolské organizácie. Aj u nás - Československý Komsomol, takže ani mládež u nás nebola mimo diania a máme na čo nadväzovať.

pripravil –bubo-

Autor je dopisovateľov časopisu Avantgarda