Príbeh zajatých Britov

  Hrdinovia? Nie. Lepší výraz je padúchovia. Posledné dni sa v médiách hovorilo hlavne o zajatých Britoch, ktorých zajali ozbrojené sily Iránu po tom, čo podľa nich vstúpili do ich výsostných vôd. To všetko sa odohralo 23 marca, kedy Britskí námorníci prehľadávali loď v Perzskom zálive a hľadali nelegálne prevážané zbrane. Podľa oficiálnych informácií ich obkľúčili Iránske plavidlá a zajali.

  Od toho okamihu sa rozbehol kolotoč, aký sa hneď tak nevidí. Médiá začali prinášať informácie do celého sveta a celý svet odsudzoval konanie Iránu. Irán však už o pár hodín šokoval, keď odvysielal zábery zajatcov, ktorí sa priznali ku vstupu do vôd Iránu. 15 námorníkov, z toho jedna žena, usvedčili Britániu, že pri vyhrocujúcej sa situácii ešte väčšmi vzťahy zhoršuje. Či išlo o nedorozumenie, ako sa to snažila Britská strana celý čas prezentovať, alebo vedomú provokáciu, nevieme. Britská strana argumentovala snímkami z družice, ktoré mali dokázať, že vojaci nevstúpili za hranice. Teherán dostal šancu, ktorú musel využiť. V situácii, kedy hrozil a stále hrozí útok USA na Irán sa Teherán chopil neopakovateľnej šance ako ukázať celému svetu, že nie on je tou hrozbou, za akú ho mocnosti na čele s USA a VB vykresľujú. Množstvo "odborníkov" len kývalo hlavou a tvrdili, že Iránska strana dala argument na obhájenie možného vojenského útoku. Mýlili sa. Teraz môžeme povedať, že táto hra bola hrou Iránskej strany a možno ju raz budeme považovať za hru, ktorá odvrátila ďalšie ropné ťaženie USA.

  Posledné dni sa špekulovalo o možnom útoku na Irán. Dôvodov na špekulácie bolo a astále aj je mnoho. Bush nemá šancu budúce voľby nijako vyhrať a pravdepodobne ani nebude kandidovať. Toto obdobie je jedno z posledných, kedy by mohol ešte vojnu započať. USA si do Perského zálivu sústredila najväčšie množstvo bojovej techniky a vojakov za posledné obdobie. Do toho prišla informácia od Ruských médií, že "od zdroja blízkeho tajným službám zistili, že USA plánuje na Irán zaútočiť dňa 6 apríla". Malo ísť o 12 hodinové bombardovanie, ktoré by zničilo Iránsky jadrový vývoj. Všetky tieto indikátory nás upevňovali, že vojna je na spadnutie. Tohoto si bol ale predovšetkým Irán najlepšie vedomí.

  Teherán nezostal v očakávaní na možný útok a konal. Ich veľmi nebezpečná hra mala jednoducho svetu ukázať, že sa neboja robiť kroky, ktoré nahnevajú aj najmocnejších z mocných. Zároveň celej svetovej verejnosti ukázali, že oni nie sú tí, ktorí sa chovajú k väzňom neľudsky, ba naopak, postarali sa o nich tak, ako by sa o nich nepostaral nik. A poslednou vecou je fakt, že popri celom mediálnom divadle prebiehali rokovania, ktorých výsledkom je dôležitý poznatok. Irán vie a dokáže vyjednávať! Načo by teda bola nutná vojna? Ako by teraz agresor argumentoval útok, keď len pred pár hodinami boli 15 Britskí vojaci prepustení?

  Prepustenie väzňov malo naozaj hollywoodsky scenár. Prišlo 5 apríla. Len pár hodín pred, podľa Ruských médií, predpovedaným útokom. Pred prepustením sa stretli všetci 15-ti s prezidentom Ahmadínedžádom. Toto nemohli médiá obísť. Táto správa bola síce len okrajovou, ale predsa sa ku svetovej verejnosti dostala. 15 zoradených námorníkov oblečených v nóbl oblekoch sa usmievajú spolu s Iránskym prezidentom na novinárov a veselo mávajú. Gratulujem všetkým na Iránskej strane a ďakujem im. Takúto potupu akú uštedrili tým, ktorí mesiace masírovali mozgy ľudí a pripravovali ich na vojnu, svet dlho nezažil. Chcel by som v tom momente vidieť politikov USA a Británie. Roky príprav zmarili zábery usmiatych vojakov.

  Ale protistrana nelení. Už deň po prepustení väzňov opäť médiá chrlia palcové titulky hovoriace o "neľudskom" zaobchádzaní s väzňami. Podľa nich boli pod stálym "psychickým" týraním. Vojaci sú doma a opäť musia tvrdiť to, čo im povie ich nadriadený - preto ten prívlastok na úvode článku. Veselo dementujú to, čo len pred pár dňami vyhlasovali. Kolotoč sa opäť točí. Dodám k tomu už len jedno. Ak boli oni psychicky týraní, čo sú potom bezmenní zajatci na Guantanáme? Čo sú obyvatelia Iraku, Afganistanu, Libanonu, Palestíny... pri neustálych vojenských operáciách?

  Napriek všetkému dementovanému a prekrucovanému, úsmevy zajatcov s prezidentom Ahmadínedžádom bez ochranky sa dementovať už nikdy nedajú.

Autor je členom SVK -vjml-

Článkom nadväzuje na : Hrozí vojenský útok USA na Irán?