Pracujúci!

Žijeme v hlbokej hospodárskej kríze. Túto krízu sme nezavinili my, ale páni bankári, podnikatelia a ostatní špekulanti, ktorí vás okrádajú a pritom hovoria, že nám dávajú chlieb.

  To je tá privilegovaná desatina obyvateľstva, ktorá žije na úkor vás – pracujúcich. Jeden americký ekonóm tvrdí, že liek na krízu je vojna, kde sa zničia hodnoty a zlikvidujú nadbytoční pracujúci!

  No nám sa ale nechce prelievať krv za cisára pána a jeho rodinu, alebo tú menšinu zlodejov a špekulantov a vrahov.

My chceme žiť ako ľudia, nie ako otroci!

  Taký systém sa začal po vojne rysovať v systéme socializmu. No tam zvíťazili malomeštiaci, alebo aj nová socialistická byrokracia.

Socializmus sa začal meniť. Noví páni čoraz viac spájali s kapitalistami a podporovali pád socializmu.

  Socializmus pre nich už nebol príťažlivý a tak podporovali návrat kapitalizmu. Socializmus sme budovali, nech bol akýkoľvek, štyridsať rokov... Budovalo sa vojnou zničené hospodárstvo, z agrárnej, zaostalej krajiny sa stala krajina s vyspelým priemyselným štátom.

  Dnes nás chcú vycvičiť na prežitie krízy. Máme šetriť, aby sme vydržali obdobie 12 – 18 mesiacov. Máme si držať akúsi finančnú zábezpeku. Vraj žijeme nad pomery, míňame viac ako máme príjmy. Vraj nemáme finančnú gramotnosť, kde sa má rozumieť peniazom, zarábať peniaze, šetriť a investovať. To však patrí prízvukovať tým, ktorí peniaze majú. Banky dirigujú ako majú podnikatelia investovať peniaze. Ako vysvetlia tie špekulatívne investície? Banky ničia podnikateľov. Vraj podnikateľ padne do bankrotu nie preto, že nemá veľký zisk, ale preto, že nedokáže splácať banke dlžoby. Prečo si podnikatelia nechcú poradiť s bankami raz a navždy? Lebo ako sa hovorí, vrana k vrane sadá... A tak naši zlodeji a špekulanti radšej držia spolu, globalizujú sa, aby sa nemuseli deliť, či súperiť o trhy, alebo prírodné bohatstvá. Je to systém zlodejov, vrahov a špekulantov ktorí za peniaze, ktoré nám ukradli, posielajú na nás vojsko a políciu, kde slúžia naši bratia robotníci...

Čo budeme proti tomu robiť?

   Ak každý sám bude bojovať, nevybojuje nič, no ak sa pracujúci združia do politickej strany, ktorá bude silná, vybojujú si viac,  alebo  dokážu  zvrhnúť  tento systém, ktorý je tu od otrokárstva. S rozdielom, že páni musia popúšťať v sociálnych otázkach, čo im pomáha iba oddialiť zánik ich systému. Treba si nájsť takú stranu, ktorá im dokáže ukázať cestu do budúcnosti, kde sa nebude vraždiť. Veď sami páni vymysleli deklaráciu ľudských práv a vymýšľajú pre pracujúcich takú stranu, aby bola pravo-stredo-ľavá. Zmes ľudí, ktorí sa nedokážu v konečnom dôsledku ujednotiť v názoroch. Páni nepotrebujú takú politickú stranu, ktorá by mala jednotný názor na odstránenie vykorisťovania. Alebo máme byť ako podľa cirkvi stádom ovcí? Necháme si na chrbte rúbať drevo? Dokedy?

J. Mažári

člen predsedníctva ÚR

Spoločnosti vedeckého komunizmu