Niekoľko pripomienok ku Strane európskej ľavice /SEL/

  Novozvolený predseda ÚV KSS Jozef Hrdlička ako jeden z prvých krokov svojho vedenia ohlásil vstup do Strany európskej ľavice /SEL/. Čo je to vlastne celá ich slávna Strana európskej ľavice?

  SEL bola založená na zjazde v Ríme v roku 2004. Ako hybné sily nového zoskupenia sa uvádza talianska Rifondazione, KS Francúzska, a nemecká PDS. Ani jednu z uvedených strán nepovažujem za záruku skutočnej ľavicovosti tohto zoskupenia. Za jeden z najväčších nedostatkov považujem jej reformné smerovanie s ktorým sa toto zoskupenie vôbec netají. Rovnako aj strany stojace pri jej zrode už dlhodobo prezentujú toto smerovanie.

  V podstate nám neponúka nič čo by sa zásadne odlišovalo od toho, čo v krajinách Európy dnes existuje. Príklad talianskej PRC či PCF to len dokazuje. Ich politika neznamenala žiadne zásadné zlepšenie života ľudí v ich krajine, žiadny pokrok. KS Francúzska sa svojím reformným smerovaním dostala na úplný okraj politickej scény a u talianskej strany Rifondazione po počiatočnom nadšení z volebného úspechu nasledovalo sklamanie v podobe odbúravania sociálnych istôt, čo kritizovala aj česká komunistická tlač v článku „Italská levice oklešťuje sociální jistoty“ (NP 35/2006).

  Nieje to žiadna sláva. Podľa môjho názoru kolaborácia s buržoáznymi stranami je niečo rovnako zúfalého, ako ležať na okraji politického života. Rovnako ma zaujala táto veta: „nová strana sa musí rozísť so stalinizmom, ktorý sa v dnešných časoch stal synonymom útlaku“ (kroky 6/2004). Týmto sa len potvrdilo, že celý projekt SEL už hneď na začiatku upadol do bahna revizionizmu a oportunizmu. Rovnako kritické hlasy sú umlčované a nositelia kritických názorov nazývaní “stalinistami“, či rovno sú celé strany nazývané stalinistickými a sú z celého projektu vynechané.

  Doterajšie výsledky výstavby socializmu v strednej  a východnej Európe sú hanobené a podceňované a SEL sa od nich vlastne celkom dištancuje, aj keď z veľkej časti strany, ktoré stáli pri jej zrode, v podstate nič nedokázali a tak sa s komunistickými stranami východnej Európy nemôžu porovnávať.

  To čo predvádza dnešná SEL sa už nedá porovnať ani s chruščovovským revizionizmom, lebo tu už zašli omnoho ďalej. Skôr by som SEL zaradil k tzv. eurokomunizmu,  čo je smer v komunistickom hnutí 70-tych rokov vyznačujúci sa odklonom od leninizmu a revolučnosti a prechodom k neškodnej reformistickej politike. Inak sa jedná o celkom zanedbateľný smer v komunistickom hnutí.

  Celému projektu SEL však nepredpovedám veľký úspech rovnako ako ani nie sú úspešné strany, ktoré stáli pri jeho zrode. Ich volebné úspechy sú isto len dočasné, zdiskreditujú sa svojou reformistickou politikou. Tým sa vytvorí priestor pre skutočne ľavicovú politiku. Aj keď to určitý čas potrvá, po určitom čase reformizmus a eurokomunizmus skončia na smetisku dejín.

autor je študentom gymnázia, člen OZ Spoločnosť vedeckého komunizmu