Ku udalostiam v 1968 a besneniu politológov...

Vážení súdruhovia,

vzhľadom na aktuálnosť, zasielam Vám môj príspevok k hodnoteniu udalostí roku 1968.

V médiach sme sa stretávali a stretávame s rôznymi hodnoteniami udalostí roku 1968. Mnohí politológovia, politici i radoví občania sa pokúšajú o jeho hodnotenie. Väčšina z nich sa zhoduje v názore, že Komunistická strana pod svojim vedením nevyužila v tom čase šancu na obrodu strany a spoločnosti. Konštatujú, že vpád vojsk do našej republiky zmaril túto šancu.

Nesúhlasím s týmito názormi. Mnohým politológom a politikom sa takýmto, alebo podobným hodnoteniam nečudujem. Vyjadrujú sa v duchu koho chleba jem, toho pieseň spievam. Žiaľ takéto hodnotenia udalostí počujem aj z úst niektorých našich radových členov a zvlášť čo je oveľa smutnejšie aj z úst čelných predstaviteľov Komunistickej strany hlavne v Českej republike.

Dovoľte mi môj pohľad na udalosti roku 1968, vychádzajúci z konkrétnych životných zážitkov tej doby. Mal som v tom čase iba necelých 15 rokov, skončil som základnú školu a začal navštevovať strednú školu.. Mnohí určite zareagujú. Tieklo mu vtedy mlieko po brade a chce hodnotiť, čo si on môže pamätať. Áno tieklo mi mlieko po brade, ale mal som otvorené oči, vnímal som okolie okolo seba a našťastie zatiaľ mám dobrú pamäť.

Tým obrodným procesom mali byť, ako som bol očitým svedkom, psychické útoky občanov, zväčša ľudí pochádzajúcich z ľudáckych rodín /v obci s dvetisíc obyvateľmi, kde každý každého pozná a vie indentifikovať jeho pôvod/ na komunistov, ktorým sa vyhrážali fyzickou likvidáciou, tým obrodným procesom mali byť novinové stánky zaplavené pornografiou, tým obrodným procesom mali byť brakové západné, zväčša americké filmy uvádzané v televízii, ktorých základným cieľom bolo devastovať základné ľudské hodnoty, tým obrodným procesom mali byť hudobné hity s oplzlými textami, naspievané napríklad dnes ospevovaným hercom Labudom, ktorý nahral a verejne publikoval magnetofónové kazety piesní s takýmito textami, pričom jeden z takýchto hitov si aj dnes môžete pozrieť a vypočuť na internete. Ale pozor, text piesne nie je vhodný pre mladistvých do 18 rokov!

Do mozaiky životných zážitkov z tohoto obdobia patrí aj môj zážitok z cestovania vlakom zo školy, keď si k nám prisadol neznámy muž stredného veku a po chvíli mlčania sa k nám prihovoril. "Chlapci to sa budeme mať dobre, každý bude môcť mať zbraň". Zostalo ticho, nik nereagoval. Nevydržal som dlhú chvíľu mlčania       a ironicky som mu odpovedal. "Ujo to bude výborné, budeme sa mocť medzi sebou zabíjať". Po mojej reakcii sa neznámy muž zdvihol zo sedadla a bez slov odišiel. Tak takýto obrodný proces, s takýmito hodnotami to mal byť. Nemal tento obrodný proces veľa spoločného s rokom 1989?

Podľa môjho názoru nešlo o žiaden obrodný proces o žiadnu demokratizáciu spoločnosti, ale o prvý neúspešný pokus o demontáž socialistického spoločenského systému u nás. Pokus, na ktorom sa za pomoci západu podieľali oportunisti a revizionisti Marxisticko - Leninského učenia nachádzajúci sa vo vedení Komunistickej strany na čele s Dubčekom.

Určite oponenti môjho názoru zakontrujú vetou, že Dubčeka mali ľudia radi, stáli za ním. Áno išli za ním a mali ho radi, pretože nevedeli že ich klame a podvádza. Veď nakoniec Dubček odokryl svoju pravú tvár v roku 1989, keď sa počas prevratu postavil na tribúnu vedľa Havla. Vari je to náhoda, pričom skúsenosti z vášho najbližšieho okolia Vám to určite potvrdia, že veľa organizátorov roku 1968 sa podieľalo na organizácii prevratu v roku 1989?

Žiaľ z roku 1968 sme sa nepoučili. Oportunizmus a revizionizmus neustále vnášaný do učenia Marxizmu - Leninizmu predstaviteľmi strany priviedli stranu               k zdrvujúcej porážke v roku 1989.

Skutoční Marxisti - Leninisti vedia že táto porážka je len dočasná a naša pravda zvíťazí. Preto ale, aby naozaj zvíťazila, musíme sa naučiť pozerať sa jej priamo do očí.

So súdružským pozdravom

Ivan

Co přinesl 21. srpen 1968 československému lidu