Kameň úrazu komunistického hnutia
Josif Vissarionovič Džugašvili(Stalin) – meno ktoré už viac päť desaťročí
rozdeľuje komunistické hnutie po celom svete. Jedni ho oslavujú, iní ho
zatracujú. Ale málokto sa na jeho osobu pozerá objektívne. Málokto dokáže vidieť
všetky veci v historických kontextoch. A práve to nahráva do karát dnešnej
buržoázii, komunisti dnes nie sú schopní priznať si, že obdobie, keď bol Stalin
pri moci malo klady rovnako ako aj zápory.
A ako je to s komunistami na Slovensku? Pred nedávnom sa vyostrili vzťahy medzi komunisti.sk a SZM najmä pre niekoľko článkov a ilustrácií hanobiacich Stalina a zľahčujúcich obdobie pred rokom 1989. Následne boli niekoľkí členovia vedenia SZM obvinení z antikomunizmu. A naopak, ľudia z komunisti.sk zo stalinizmu. Ja si však myslím, že pravda nie ani jedno ani druhé. Problém je v tom, že na komunisti.sk sa objavujú aj veci, ktoré Stalina neukazujú v tom najhoršom svetle, dovolím si tvrdiť, že občas sú tam aj články oslavujúce jeho osobu. Naproti tomu väčšina členov SZM je schopná vidieť Stalina len ako masového vraha, tyrana a diktátora. A tomu zodpovedajú aj príspevky na szm.hng.sk. A tu je podstata celého problému: je to vlastne len akási reťaz reakcií jednej strany na druhú a naopak. Ak „jágrikovci“ napíšu o Stalinovi „niečo dobré“ na zväzáckom webe sa objaví o Stalinovi „niečo zlé“ a naopak. Ťažko povedať, kto a kedy to začal, ale to nie až také podstatné. Hlavné je dnes to, aby si obidve strany uvedomili, že na osobu Stalina a na obdobie, v ktorom žil sa treba pozerať objektívne – nesmieme Stalina tvrdohlavo zatracovať ale nesmieme ho ani velebiť do neba. Obidve strany majú sčasti pravdu. Áno Stalin má na svedomí veľa zničených životov. Nie desiatky, nie stovky, nie tisíce ani státisíce. Ale milióny. Tu si však treba dať pozor. Nesmieme podľahnúť kapitalistickej propagande(z ktorej často krát čerpajú aj členovia SZM do svojich článkov), ktorá udáva čísla od 10 do 20 miliónov. Ak si spočítame straty na životoch v Rusku v 1. svetovej vojne, v občianskej vojne a 2. svetovej vojne, každý súdny človek si jednoducho uvedomí, že by to ani nebolo možné. Ale napriek všetkým týmto stratám na životoch počet obyvateľov stúpal. Reálny odhad stalinských represií zďaleka nepresahuje ani dolnú hranicu dnešných odhadov – 10 miliónov. A ešte jedna nemenej dôležitá vec. Neberme teraz všetky obete do jednej za nevinné. Samozrejme boli medzi nimi aj nevinní ľudia, ale väčšinou to boli kriminálne živly najhrubšieho zrna.
Teraz niečo o spôsobe Stalinovej vlády. Skoro vždy, v súvislosti so Stalinom počujeme len to, že vládol kruto, tvrdou rukou a porovnanie s dnešnou dobou. Áno, aj toto je fakt, ktorý nemôže poprieť nikto na svete, ale opäť sa musíme pozrieť na to objektívne. Situácia po VOSR bola mimoriadne ťažká. (k tejto téme by som odporučil prečítať si Pasternakovho Doktora Živaga, kde autor opisuje chaos po revolúcii napr. ako si jedno mestečko vyhlásilo republiku... aj s takýmito problémami sa musela strana, ktorá sa len nedávno dostala k moci vysporiadať). Ale postupom času sa situácia začala zlepšovať. Neskôr prišla Veľká vlastenecká vojna a s ňou nové polená pod nohami ZSSR. V týchto časoch bolo priam nevyhnutné riadiť štát takýmto spôsobom (aj keď by sa to zaobišlo bez toľkých obetí). Riadiť územie, ktoré zaberá 1/6 celej Zemskej súše, na ktorom žije vyše 200 miliónov obyvateľov, rôznych národov a národností je predsa niečo úplne iné ako riadiť napr. dnešné Slovensko s 5 miliónmi obyvateľov! Vždy len žasnem nad tým, keď niekto robí porovnávania takéhoto typu.
O kladoch, ako rozvoj hospodárstva, zvýšení životnej úrovne, alebo o celkovom pozdvihnutí sovietskej spoločnosti nebudem zbytočne filozofovať. Na týchto veciach mal aj on zásluhy – to je fakt, ktorý nemôže nikto poprieť.
Teraz je nutné urobiť jedno – raz a navždy sa vysporiadať s minulosťou. Nie však spôsobom „všetko bolo zlé a preto, aby proti nám nemali nič musíme sa od všetkého dištancovať“. Táto cesta je síce najľahšia, ale nevedie nikam! Kto nás za to pochváli? Médiá? Buržoázia? Tí, proti komu bojujeme? Nie! Toto nie je riešenie! My chceme buržoáziu zničiť a nie prijímať od nej pochvaly! Napriek tomu, čo dnes hovoria, musíme zaujať vlastné, pravdivé stanovisko. Inak stratíme svoju tvár a skončíme „na smetisku dejín“ ako organizácia, ktorá sa nevedela rozhodnúť medzi socdemáckym pochlebovaním vládnucim kruhom a komunistickým zaujatím rázneho a hlavne správneho stanoviska.
Artur Bekmatov
Trockistická kritika marxistov-leninistov je samozrejmosťou!
Společné PROHLÁŠENÍ redakční rady ČRTA ČČ a RR časopisu Rudá Fronta
KSM Bruntálsko odsuzuje jednaní některých členů SZM
Konanie niektorých jednotlivcov v SZM poškodzuje jeho celkový obraz
Tajomník SZM hrozí serveru Komunisti.sk tresnoprávnym postihom?