V januári 1945 mali občania Ostravska a Opavska možnosť na vlastné oči sa
presvedčiť o „humanizme“ hitlerovských nacistov voči politickým vezňom a
zajatcom z rôznych koncentračných táborov.V dôsledku likvidácie koncentračného tábora Oswiečim a jeho 38 pobočiek i koncentračného tábora GrossRossen a ďalších zajateckých táborov v Hornom Sliezsku pred postupujúcou Červenou Armádou, prechádzalo Opavskom nespočetné množstvo niekoľko tisícových kolón ruských a iných zajatcov a väzňov z koncentračných táborov. Ruský zajatci v chudobnom oblečení, často polobosí museli po vedľajších cestách i cez pole ťahať povozi plne naložené osobnými vecami stráží SS. Boli vyhladovaní, po niekoľko dní nedostávali žiadnu stravu. Pritom vybočenie z rady či upadnutie únavou znamenalo z pravidla smrť guľkou alebo pažbou.
Cesty od Opavy na Nový Jičín a ďalej boli lemované mrtvolami umučené hladom, mrazom, vyčerpaním alebo zastrelením. U Spálova na úseku 2,5 km bolo zastrelených 7 zajatcov, v miestach nocovania to boli desiatky. Dňa 14.1. 1945 prechádzala Libhoštěm 3 hod niekoľko tisícová kolóna ruských zajatcov v 14 stupňovom mraze. Nocovala pod šírim nebom v Novom Jičíne. Iný transport bol držaný v Mankoviciach dva dni bez zásobovania a vody. Bol výrazný rozdiel v chovaní stráži SS k ruským a anglickým zajatcom. Anglický zajatci boli teplo oblečení a stráže sa k ním chovali priamo gavaliersky. V Starom Jičíne im dokonca dovolili i nakupovať v obchodoch. Rozdielne bolo i chovanie občanov v niektorých obciach k zajatcom. Niekedy ľudia i cez výslovný zákaz hádzali zajatcom chlieb a iné potraviny. A to i cez to, že sa im strážni vyhrážali. Chovali sa k nim surovo a dokonca ich strieľali. Nejeden zajatec, ktorý vybočil z rady a siahol po ponúkanom chlebe bol zastrelený.
Inak sa k zajatcom chovali nový osadníci na ponemčenom území Novojičínska. Tu bolo čechom skonfiškované 247 hospodárskych majerov a usadlostí a 209 rodinných domov. Vo Fulneku dva veľkostatky prevzal SS veliteľ germanizačného úradu Ernst Muller. V týchto oblastiach nemali ruský zajatci a väzni najmenšiu nádej získať od obyvateľov nejakú pomoc. Jedna nemecká gazdiná v Olbramicích navádzala nemecké stráže, aby zajatcov poliali petrolejom a zapálili. V Lipné iná gazdiná sama ubila zajatca, ktorého pristihla na skládke kŕmnej repy. Transport 2000 ruských zajatcov prichádzajúcich 29.1. 1945 do obce Studénky – zajatci umiestnení v ohrade statku volali o pomoc, prosili o jedlo, nariekali nad svojím osudom a hladom, vypočuli ich občania českej národností. Keď nepochodili u nemeckého starostu Krischkeho, išli priamo za veliteľom transportu Slodeczkem, pôvodom z Ratibože, ktorý povolil zajatcom dodať potraviny. Odmenou občanom sa stali slová vďaky a uznania „vy dobrie ľudia„.
V nočných hodinách sa v stohoch na katastru Studénky ukrylo na 60 zajatcov. Miestny Volksturm prečesával stohy, 40 zajatcov našli a odviezli ich za hlavnú kolónu. Dvoch zajatcov príslušníci Volksturmu namieste ubili a jedného zastrelili. Aj tak sa dvadsiatim zajatcom podarilo utiecť. Po vojne písali svojim záchrancom ďakovné listy a udržovali s nimi priateľské styky.
V iných prípadoch občania – robotníci vhadzovali do vagónov svoje desiate na celodennú smenu. Odplatou im bola streľba strážnych. 19.1. 1945 prišiel na stanicu v Suchdole transport, kde zostal odstavený na vedľajšej koľaji 48 hodín. Sprievod SS znemožnil akúkoľvek pomoc civilného obyvateľstva. V tejto zúfalej situácii sa niekoľko väzňov pokúsilo o útek. Vyše 20 bolo zastrelených a vhodených do kráteru po bombe. Spolu s nimi tam bolo vhodených ďalších asi 30 väzňov, ktorí zomreli hladom a zimou.
Po vojne bolo z tohoto hrobu exhumovaných 48 tiel. Podľa doteraz neúplných údajov bolo nájdených 130 hromadných hrobov a z nich exhumovaných 4530 obetí. Všetci ktorí v týchto transportoch pochodovali, alebo boli dopravovaní v nekrytých vagónov mali svoje meno, mali svoje sny, radosti i strasti. Všetci túžili vrátiť sa domov, tisíce ich nedošli. Hitlerovský nacizmus ich pripravil o ich mená.