Roku 1973 som dostal zo Slovenského literárneho fondu dvojročné štipendium. Mal
som napísať knihu o žilinskej Slovene a rybárpoľskom závode V. I. Lenina s
podtitulom Črty z textilného priemyslu. V štipendiu bol zahrnutý aj polročný
pobyt v internáte Mladá garda. Dodnes spomínam na šokujúci zážitok. Nemal som
ani potuchy, že na chodbe bývajú len dievčatá a vtrhol som do kúpeľne, kde sa
práve sprchovala jedna dievčina. Potom som sa na prostredie rýchlo adaptoval,
veď som bol relatívne mladý... Za dva roky som veľa preštudoval z dejín oboch
závodov a navyše som stihol rozhovory s významnými ľuďmi, ktorí zanedlho odišli
do lepšieho sveta.Celý prvý rok štipendia som písal niečo iné. Za prvý mesiac som napísal Rozpamätávanie a za zvyšných jedenásť mesiacov 30 krátkych poviedok, z ktorých som aj časť zaradil do rôznych kníh. Druhý rok som študoval históriu žilinskej Sloveny a rybárpolského závodu a napísal som toto dielko. Na Slovenskom literárnom fonde sa strhol škandál - na takúto krátku prácu sme mu dali dva roky? Napokon sa všetko ututlalo a štipendium mi uznali. Dodnes vidím rozčúlenú tvár pána riaditeľa Koren-ka. Hoci mi je do smiechu, nemôžem mu nedať za pravdu...
O rok Slovenský literárny fond vypísal veľkú súťaž k 30. výročiu oslobodenia. Bol som natoľko bezočivý, že som tam túto prácu poslal. A čuduj sa svete, hoci v prípade štipendia i súťaže šlo o tú istú organizáciu, za rukopis som dostal odmenu, ktorú mi odovzdal môj priateľ Pavel Koyš. Diplom a 5 000 Kčs. Zo zákulisia som sa dozvedel, že keby ma nevylúčili z KSČ, bol by som dostal prvú cenu - tuším 50 000.
Ani po tomto uznaní som sa neodvážil poslať rukopis do vydavateľstva. Starí komunisti, o ktorých som písal, sa neznášali. Veď všetci mali už okolo deväťdesiatky a poznačila ich deformujúca senilita. Vydanie knihy by vyvolalo záplavu sťažností na ÚV KSS, čo vtedy mohlo znamenať agresívne nebezpečenstvo. A tak som rukopis spokojne odložil.
Našiel som ho náhodou pred pár mesiacmi a rozhodol som sa ho vydať. Iste bude v mnohom pôsobiť archaicky a anachronicky (brigády socialistickej práce a pod.), vcelku si však myslím, že vierohodne stvárňuje dobu, a preto azda splní svoje poslanie - utvrdzovať vo viere, že sme uprostred poslednej borby, ktorá naveky zmetie prekliate spoločenské zriadenie s jeho patologickým delením ľudí na bohatých a chudobných...