Veľká pôvodná Palestína, dnes Izrael a autonómne územia Palestíny - pásmo Gazy a
Predjordánsko, kedysi patrila pod mandátnu správu kráľovstva Veľká Británia,
ktorá v roku 1917 vydala Belfourskú deklaráciu, ktorá zaručovala vytvorenie
židovského štátu v Palestíne. Už tu začína celková absurdita štátu Izrael. Na území Palestíny, ktorá v tej dobe bola osídlená z 99 % palestínskym etnikom sa mal vytvoriť štát na čele so židovskou správou a židovským obyvateľstvom, ktoré sa tu malo nasťahovať z celého sveta. Židia sa začali sťahovať do Palestíny ešte počas nadvlády Britov. Vo svojej novej “zasľúbenej zemi“ začali vytvárať uzavreté komunity. Vzťahy z väčšinovým palestínskym obyvateľstvom boli vcelku pokojné. K radikálnej zmene došlo po tom, ako do Palestíny začalo prúdiť stále väčšie a väčšie množstvo Židov. Židovskí osadníci sa začali spájať do rôznych fanatických organizácií, ktorých jediným cieľom bolo vysunúť Palestínčanov z ich vlastnej krajiny. Začala vlna násilia. Židia sa stále viac ozbrojovali a vytvorili radu kománd smrti, ktoré prepadávali osady Palestínčanov a čistili tak územie pre nových osadníkov. Britská správa chcela tomuto krviprelievaniu zabrániť, no bolo už neskoro. Ich niekdajší chránenci sa postavili so zbraňou v ruke aj proti nim, a tak popri mŕtvych Palestínčanoch začalo stúpať aj množstvo zabitých britských vojakov. Židovské komandá smrti sa stali postrachom všetkých Britov a Palestínčanov (pre zaujímavosť jedným z popredných veliteľov týchto vražedných kománd bol aj Ariel Šaron, ktorý stojí za množstvom masakier v palestínskych dedinách). Prostriedky na kupovanie zbraní plynuli osadníkom od Židov z celého sveta. V roku 1917 žilo v Palestíne pár tisíc Židov, v roku 1948, kedy vznikol Izrael, to bolo už 650 000 a ku dnešnému dňu je to už okolo 6 500 000 Židov!!! Po mnohých rokovaniach po druhej svetovej vojne a s prihliadnutím na tragédiu Židov, ktorá ich postihla vo forme holokaustu, sa dohodlo, že na území Palestíny vzniknú dva štáty - Izrael so židovským obyvateľstvom a Palestína s arabským obyvateľstvom. Je rok 2008 a dnes existuje len Izrael. Tu vidno aroganciu, akou Izrael pošliapava medzinárodné dohody a právo. Izrael nerešpektoval dohodnuté hranice a už v roku 1948 začal s okupovaním palestínskych území, ktoré stenšil do dnešného dňa na 5 000 km2. Pôvodné plány rozdelenia Palestíny počítali s polovicou pre Izrael a polovicou pre Palestínu - čo činí pri celkovej rozlohe pôvodnej Palestíny 22 145 km2 okolo 11 000 km2 pre každú z republík. Situácia je taká, že Židia obývajú 17 000 km2, plus okupujú ďalších 1 200 km2, ktoré získali vo vojnách so svojimi arabskými susedmi a okupujú aj tých 5 400 km2, ktoré vyhradili Palestínčanom. Palestínska autonómna republika sa skladá z dvoch od seba preľudnených území, ktoré niesu navzájom prepojené - Predjordánska a pásma Gazy. Predjordánsko má rozlohu do 5 100 km2, na ktorých žije 1 750 000 Palestínčanov a okolo 150 000 židovských osadníkov. Pásmo Gazy má rozlohu 364 km2, na ktorých žije vyše 960 000 Palestínčanov a pár tisíc Židov. Autonómne územia Palestíny sa podobajú koncentračným táborom.
Židovský štát oddelil svoje územia od palestínskych betónovými múrmi (veľkolepejšími ako bol ten Berlínsky múr), ostnatými drôtmi, mínovými poliami, či inými zátarasami. No to nie je všetko. Ako ste si všimli na týchto autonómnych palestínskych územiach žijú aj Židia, čo má za následok ďalšie múry a zátarasy priamo vo vnútri autonómnych území. Židovské dediny vo vnútri vyzerajú ako dobre opevnené pevnosti, ktoré chránia izraelskí vojaci. Keď si nejaká židovská rodinka žijúca v Predjordánsku zmyslí, že sa ide pozrieť do Izraela, dá to vedieť vojenskej jednotke, ktorá vyprázdni celú cestu od palestínskych áut, aby mohli nerušene prísť až k hraniciam s Izraelom, kde majú prednostné právo prejsť cez hraničný priechod, aj keď tam dajme tomu čakajú na prekročenie hraníc tisíce Palestínčanov. Izrael je krajina, ktorá vlastní jadrové zbrane, ktorá vlastní stovky moderných stíhačiek z USA, ktorá vlastní stovky najmodernejších bojových helikoptér, tankov, obrnených transportérov a najmodernejšiu optickú a digitálnu bojovú techniku. Za veľkým múrom na palestínskych územiach majú palestínske bezpečnostné jednotky povolené nosiť akurát tak krátke a dlhé ručné palné zbrane a aj to iba vo vnútrozemí, lebo pri hraniciach s Izraelom môžu okrem svojej uniformy nosiť akurát tak obušok, lebo nosenie palných zbraní znamená streľbu a následný zásah od pohraničných židovských jednotiek, ktoré nerešpektujú palestínskych pohraničníkov so zbraňami a vnímajú ich ako teroristov - to je oficiálne vyhlásenie izraelskej vlády, zlikvidovať každého, kto sa priblíži k hraniciam Izraela, palestínskych pohraničníkov nevynímajúc. Palestína nemá armádu, zakázal jej ju Izrael, povolené sú len palestínske bezpečnostné jednotky, ktoré okrem ručných zbraní nemôžu vlastniť žiadnu bojovú techniku. Čiže Palestína nemá žiadne letectvo, námorníctvo, delostrelectvo, či tankové alebo motorizované jednotky. Strašný nepomer, na jednej strane jadrové zbrane a na tej druhej nanajvýš nejaký ten kalach a podomácky vyrobená raketa či molotov koktejl. Preto sa Palestínčania uchyľujú aj k teroristickým akciám, lebo pri týchto podmienkach sú iné formy boja nemožné. Terorizmus v Palestíne vznikol z beznádeje a z neprávostí, ktoré na nich páchajú Židia a celý svet sa len nečinne prizerá. Na palestínskych územiach nie je skoro žiadna infraštruktúra, väčšinu toho mála čo mali postavené, im vybombardoval Izrael. Izrael ovláda vzdušný, pozemný aj námorný priestor Palestíny. Bojové akcie židovskej armády na palestínskych územiach, pri ktorých zomiera nespočetné množstvo Palestínčanov, žien, detí a starcov nevynímajúc, sú na dennom poriadku. Do okolitých štátov utieklo už vyše 3 000 000 Palestínčanov. Izrael zaobchádza s týmto národom rovnako ako nacisti počas vojny s nimi. Tak isto sú za plotmi ako boli oni, tak isto hynú a utekajú ako kedysi oni, tak isto nariekajú za svojimi deťmi ako kedysi oni, tak isto prežívajú neprávosť a ponižovanie ako kedysi oni, tak isto v nich rastie nenávisť, tak ako kedysi v nich. Sme svedkami novodobej genocídy, ktorú páchajú Židia na Palestínčanoch, aký paradox, že sú to práve Židia, ktorí okúsili najväčšie zverstvá na svojej koži a dnes sa takých istých zverstiev dopúšťajú oni sami. No našťastie nájdu sa na svete a aj v samotnom Izraeli Židia, ktorí sú si vedomí svinstiev, ktoré podniká ich štát voči Palestínčanom a na nie jednej demonštrácii na podporu palestínskeho ľudu ich vidíme držať palestínske vlajky spolu s ich arabskými bratmi. Aj v samotnom Izraeli existujú židovské komunity, ktoré neuznávajú Izrael práve preto, že tento štát vtesnal nenávisť medzi ich dva národy. Preto ukončím tento môj článok výrokom, ktorý je aktuálnejší ako kedykoľvek predtým- „Lež tí vzhliadnu raj, ktorí sú spravodliví medzi zaslepenými!“