Avantgarda č. 19 - II. ročník spomienkového stretnutia posledným obetiam banderovských bánd na Slovensku
4. mája sa uskutočnila už po druhýkrát spomienková akcia na počesť padlým
príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) pri obci Veľká Lodina neďaleko
Kysaku. Tu, na mieste, kde padli jedny z posledných obetí II. svetovej vojny,
stojí pamätný kameň a na ňom pamätná tabuľa s textom: „V BOJI PROTI BENDEROVSKÝM
BANDÁM PADLI PADLI DŇA 4.5. 1948 STRÁŽMAJSTRI ZNB EMANUEL POLÁK nar. 22.8. 1918,
JOZEF PROŠEK nar. 20.6. 1924. ČESŤ ICH PAMIATKE!“
Toto miesto, miesto pamätných udalostí kde dvaja hrdinovia položili svoje
životy v boji za Československú republiku, v boji o ochranu životov svojich
spoluobčanov, čakalo roky na svoje „znovu objavenie“. Stalo sa tak 1. októbra
2006, kedy sa členovia Klubu Českého pohraničí /KČP/ z východného Slovenska
stretli v Kysaku ( Košice ), pri potoku Sopotnica.
Až na VII. Sneme KČP roku 2006 v Brne, dostali súdruhovia Marián
Kakalejčík a Miroslav Bilýz východného Slovenska informáciu od priateľa plk.
Vrzala, že pri Kysaku na východnom Slovensku padli poslední príslušníci ZNB na
Slovensku pri likvidovaní banderovských bánd. Na základe týchto informácii
začalo pátranie po zabudnutých udalostiach, ktoré nemali a nesmú byť zabudnuté
práve v dobe, kedy myšlienky a pohrobkovia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA)
povstávajú, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Spomienková akcia prebehla v
nedeľu o 11 hodine a začala sa položením kytíc a vencov k pamätníku za účasti
niekoľkých delegácií Klubu Českého pohraničia (KČP) Čiech a Slovenska,
organizácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), Komunistickej
strany Slovenska (KSS) a Policajného zboru Slovenskej Republiky, ktorý aj druhý
ročník spomienkovej akcie podporil nielen svojou účasťou, ale spoluorganizáciov,
príhovorom a programom v ktorom prezentoval svoju výzbroj a techniku. Po
príhovoroch a položení vencov sa za pomoci autobusov, automobilov, ale i pešo
prítomní presunuli do bývalého pionierskeho tábora, kde čakal ľudí vynikajúci
guľáš, ktorý spríjemnil spev ľudovej umelkyne.

Foto.: Príhovor predniesol aj pravdepodobný kandidát ma prezidenta vo voľbách roku 2009 Milan Sidor. Na fotke s Martinom Jágrikom.
Dôležitosť a význam
Často sa stáva, že spomienkové akcie ako tá, ktorá sa uskutočnila 4. mája
na počesť posledných obetí banderovských bánd, sú považované za bezvýznamné.
Jednoducho strácajú akoby význam v očiach verejnosti, berú ich ako len istý
folklór, spomienku. To je však omyl. Z politického hľadiska majú akcie takéhoto
rázu významné, ba nezastupiteľné miesto. Práve pomocou pripomínania konkrétnych
historických udalostí sa vedie i politický súboj, súboj idejí, myšlienok,
presvedčenia. Mobilizuje sa verejnosť, upozorňuje sa na problémy súčasnosti.
Pripomínaním udalostí si pripomíname nielen obete, ktoré padli, ale hlavne vec
pre ktorú bojovali... Padlým hrdinom nedlžíme opakovanie ich mien a dátumov ich
smrti, sme im predovšetkým zaviazaní ďalej bojovať za ideje, ktoré im boli
cennejšími, ako ich vlastné životy. Pripomínaním si medzníkov a udalostí II
svetovej vojny, či udalostí z boja proti banderovcom šírime myšlienky ktoré majú
zamedziť opakovaniu rovnakých udalostí v našej dobe.
Pozrime sa troška do súčasnosti a posúďme, či je zmysel spomínania si
banderovských zločinov aktuálny i dnes.
Ako sa z článku uverejneného v Bojovníkovi vydávanom SZPB dozvedáme,
prezident Ukrajiny Viktor Juščenko pri storočnici narodenia Šucheviča a 65.
výročí UPA jeho vojenskému veliteľovi R. Šuchevičovi udelil najvyššie vojenské
ukrajinské vyznamenanie „Hrdina Ukrajiny“ a bola vydaná známka s jeho
podobizňou... Ešte zarážajúcejšia je informácia, že budúci rok, teda 2009, by
mal byť prezidentom Ukrajiny vyhláseným za rok Stepana Banderu.
Nieje to zvláštne? Nie... Je to prirodzené. Spoločenské antagonizmy. Svet
sa ocitol v podobnej situácii aká tu bola pred mnohými rokmi. Na Ukrajine začína
prekvitať nacionálny šovinizmus a na Slovensku sa obnovila snaha o šírenie
myšlienok bojujúcich práve proti nim. Odpor voči fašistickým myšlienkam, či už v
prestrojení takom či onakom, banderovskom či hlinkovskom – musí byť odmietnutý
pracujúcimi! Jedine ľud môže zabrániť opakovaniu minulosti a jej obetiam. Preto
sa ešte len II. ročník spomienkovej akcie stal významným prejavom odporu
najuvedomelejšej časti ľudí na Slovensku proti vstávajúcemu nacionálnemu
šovinizmu a antiboľševizmu.

Foto.: Spomienkové stretnutie otvoril súdruh J. Uhrík.
Nie každý to však podporuje...
Do pozornosti treba dať aj skutočnosť, že Krajský výbor KSS v Prešove
téjto mimoriadne politicky dôleźitej akcii neprijal. Spomienková akcia bola
priebežne pripravovaná mesiace dopredu. Dátum konania bol rovnako včas daný do
pozornosti. Ako podporil KV KSS myšlienky šíriace sa pri kladení vencov k
pamätníku? Tak, že KV KSS Prešov dal na rovnaký deň zvolať zasadnutie krajského
výboru strany... V strane vznikla situácia, kedy vnútrostranícke boje dokážu
narušiť aj jednotný záujem všetkých členov KSS – bojovať proti vzmáhajúcemu sa
buržoáznemu šovinizmu nielen na Ukrajine, ale i u nás.
-vjml-