Publikácie Spoločnosti vedeckého komunizmu
A bola to kontrarevolúcia, páni!
Prof. Jaroslav Čelko
Fridrich Engels v liste Josephovi Blochovi, ktorý redigoval dva časopisy v Královci napísal: „Podľa materialistického ponímania dejín, je v poslednej inštancii určujúcim momentom v dejinách produkcia a reprodukcia skutočného života“.
V takýchto procesoch tvorí ekonomická situácia základňu. Patričné úlohy však plnia aj rôzne časti nadstavby – politické, právne, filozofické, náboženské názory a ich ďalšie rozvitie do systému dogiem. Nadstavbové prvky nie len ovplyvňujú priebeh dejinných udalostí, ale prevažne určujú aj ich formu. Základňa a nadstavba tvoria konkrétne predpoklady a podmienky pre činnosť ľudí ktorú môžeme nazvať „robením dejín“. Dejiny pozostávajú z nekonečnej reťaze udalostí, ktoré sú produktom jednotlivcov i rozmanitých spoločenských skupín.
Tak sa v praxi uplatňujú individuálne aj kolektívne „vôle“ súvisiace s uspokojovaním materiálnych aj duchovných potrieb ľudí. A tak sa formujú záujmy ľudí. V triednych, sociálno-ekonomických formáciách sú záujmy nie len rôzne, ale v mnohých vzťahoch, často najpodstatnejších, sú diametrálne protichodné. Protichodnosť záujmov vyvoláva neustále zrážky medzi jednotlivcami a zápasy medzi spoločenskými triedami. Spoločenské zápolenia majú nespočetné množstvo podôb. V určitých historických situáciách sú to spoločenské prevraty. V súvislosti s prevratmi existuje množstvo nejasných názorov. Vytvorila sa napríklad tradícia, podľa ktorej sa často hovorí o všetkých prevratoch ako o revolúciách. Ale je to naozaj tak? V odbornej literatúre sa píše o mnohých druhoch revolúcií – politickej, kultúrnej, vedecko-technickej, národnooslobodzovacej.
Zastavme sa pri sociálnej revolúcii v jej buržoáznej a socialistickej podobe. Stručné slovníkové heslo hovorí, že buržoázna revolúcia je spôsob prechodu od feudálnej ku kapitalistickej spoločensko-ekonomickej formácii. Socialistická revolúcia sa charakterizuje ako „najhlbší sociálny prelom v dejinách triednej spoločnosti, spôsob prechodu od kapitalistickej spoločensko-ekonomickej formácie ku komunistickej“. Aj len na základe týchto stručných definícií je jasné, že jeden aj druhý typ revolúcie prekonáva určitý spoločenský systém a otvára cestu jeho zámenu kvalitatívne vyšším zriadením. Ide teda o spoločenský pohyb smerom vpred! Inakšie povedané – zámena feudalizmu kapitalizmom a kapitalizmu socializmom a postupne komunizmom sú prevraty s pozitívnym spoločenským poslaním, prevraty prinášajúce čosi podstatne nové, čo pred nimi neexistovalo. Takýto obsah prevratu plne zodpovedá pojmu „revolúcia“, ako prechodu skokom z jednej kvality do druhej, čo v spoločenskom kontexte znamená zásadný, podstatný, historický, pokrokový zvrat vo všetkých oblastiach historického diania. Súvislosti s vyššie povedaným sa vynára otázka – prináša každý prevrat spoločenský pokrok? História nás učí, že bolo mnoho prevratov s celkom opačným obsahom a dosahom. Výdobytky Veľkej Francúzskej revolúcie boli negované prevratom, ktorý obnovil monarchistické zriadenie a reštituoval mnohé feudálne poriadky. Keď spojená európska reakcia zapríčinila pád Maďarskej republiky rád, vrátil sa späť kapitalizmus s tamojšími feudálnymi prežitkami a súčasne s fašizujúcimi tendenciami.
Uvedené a im podobné prevraty obnovujú staré systémy, vracajú spoločnosť do predrevolučných podôb, majú spiatočnícky charakter. Označovať ich za revolúcie je nehorázny nezmysel. Ale takáto taktika sa používa často. Uplatnili ju v celom rozsahu aj strojcovia ostatného prevratu u nás. Je až podivuhodné, ako a v akých súvislostiach sa aktéri udalostí započatých v novembri 1989 oháňali pojmom – revolúcia. Robili tak aj klerikálni aktivisti, ktorí sa vo všetkej svojej činnosti opierajú o cirkevnú teóriu spoločnosti. A tá považuje revolúciu za zlo, ktoré všetko ničí. Zaujímavé, pravda smutné, boli pohľady na „opakujúcich revolucionárov“ išlo o bývalých, ale nie dávnych, vysokých funkcionárov KSS a KSČ, i popredných štátnych činiteľov. Tí predsa často demonštrovali svoj revolučný profil. Počnúc prevratom to robili znova. Lenže to už bola iná káva! S demagogickou, akoby revolučnou rétorikou súviselo i zakrývanie skutočnej podstaty prevratu a jeho cieľov. Zahmlievali sa táraninami „o náprave veci“ a o vidinách „lepšej budúcnosti“ bez konkretizácie v akom systéme sa to má diať. Aj pojem „transformácia“ sa dlho používal v rafinovanej podobe. Mnoho ľudí nechápalo, čo sa pod ním skutočne skrýva. Preto si mnohý z nás neuvedomovali, ako sa „plazivou cestou“ obnovuje u nás kapitalizmus. Verejné priznanie tohto javu sa uskutočnilo až po dosť dlhom čase.
Máme teda kapitalizmus v celej jeho nedávno silne podčiarkovanej „nádhere“. Úvodzovky sú tu na mieste, lebo ide o veľkú nádheru len pre úzky kruh veľkokapitalistov. Rôzne iné podnikateľské i im podobné skupiny sa musia uspokojiť s menšími nádherami. A pre veľkú časť našej spoločnosti sú určené pozície, ktoré vylučujú akúkoľvek participáciu na výsledkoch nedávno vychvaľovaného „hospodárskeho zázraku“ na Slovensku. Drvivá väčšina našej society nemôže svoje poprevratové bytie a žitie chápať inak ako citeľný krok späť v porovnaní s predprevratovou situáciou. Nie je tajomstvom, že mnohý občania túto skutočnosť pri rôznych príležitostiach dávajú najavo bez servítky na ústach.
Dôsledky ostatného prevratu u nás teda vôbec nekorešpondujú s obsahom pojmu „revolúcia“. Treba povedať, že sa aj tak akosi vytratil zo slovníka súčasných papalášov. Možno že sa pri dvadsiatom výročí prevratu k nemu vrátia. Veď potrebujú opájať vedomie občianskych más ďalej. A čo my? Možno by sme naďalej vystrašili s pojmom „prevrat“ s jeho všeobecným významom. Je tu však možnosť presnejšieho vyjadrovania podstaty slovenského prevratu a jeho následkov. Poskytuje nám ju pojem kontrarevolúcia. Vo svete je zaužívaný, ale u nás je doteraz kdesi na slepej koľaji. Neprávom, lebo plne vystihuje o čo išlo v predmetnom prevrate a čo nám priniesol. V našich radoch to nie je nijaké nóvum. No napriek tomu sa aj my akosi vyhýbame hovoriť o kontrarevolúcii a kontrarevolucionároch. Je na čase, aby sme smelo otvorene a jasne hovorili, bol tu spiatočnícky prevrat, ktorému vecne patrí označenie kontrarevolúcia!
Prof. Jaroslav Čelko
Pre Spoločnosť vedeckého komunizmu, uverejnené v časopise Avantgarda č. 25